savoir vivre

T100: online via Twitter

2008-06-06T23:23:00.002+01:00

Dnes, t.j. v sobotu 7. júna 2008, o šiestej hodine rannej vyrážame na sto kilometrový diaľkový pochod a vy možete byť pritom: http://twitter.com/phusick.

T100: Pozvánka

2008-06-02T22:48:00.001+01:00

V najbližšiu sobotu, teda 7. júna 2008, sa uskutoční 35. ročník diaľkového turistického pochodu Trnavská stovka .

Trnavská stovka je turistické podujatie, organizované každoročne Klubom Diaľkoplazov a Horolezcov Skoba Trnava. Je zaradené do klasifikácie Malokarpatský diaľkoplaz a Slovenský superdiaľkoplaz. [...] Je zaujímavé, že aj keď tento pochod nesie názov „Trnavská stovka“, cez Trnavu trasa neprechádza. V skutočnosti sa začína v Bratislave na hlavnej stanici a hrebeňom Malých Karpát prejde až do Brezovej pod Bradlom.

Ako názov napovedá, ide o pochod dlhý 100 kilometrov. Časový limit je 24 hodín. Štartovné neuveriteľných 20 dožívajúcich korún slovenských. Nemám to overené, no predpokladám, že ide o zábavné podujatie s navýhodnejším pomerom cena/zábava. Cena začína už od 84 halierov za hodinu (skúste porovnať napr. s kinom:).

O T100-vke samozrejme nepíšem len tak z kratochvíle. Mám totiž v pláne, zúčastniť sa hneď, ako výdem z vane. Spolu s Katkou. Nápad nás nečakane a kruto napadol počas dovolenky v Krkonošiach. Za tri dni sme urazili všetky zvieratá a 70 kilcov. Táto skúsenosť natoľko zocelila naše telá a mysle, že tie úplne stratili pud sebazáchovy. A to je celé. Už o štyri dni...

Tak sa pridajte!

Zdroje abo fakt dobré storky

Barbora Šolonyová: Trnavská stovka
Malokarpatský diaľkoplaz: Spomienky účastníkov T-100

Takto sa behá...

2008-04-03T22:36:00.001+01:00

...pod vedením športovej riaditeľky Andrei Berešovej. Takto sa behá v hale bez GPS signálu. Takto sa behá bez snímača TF. Takto sa behá bez kontrolných mechanizmov. Takto sa behá šesť osemstoviek.

	čas	rýchlosť
#1	0:02:40	3:20/km
#2	0:02:40	3:20/km
#3	0:02:45	3:26/km
#4	0:02:49	3:31/km
#5	0:02:50	3:32/km
#6	0:02:46	3:27/km
spolu	0:16:30	3:26/km

Mať na displayi rýchlosť alebo aspoň tep, tak viem, že rýchlejšie ako 3:40/km to behať neviem:) Takto som to nevedel...

ČSOB City Marathon 2008 (Bratislava)

2008-04-03T00:05:00.001+01:00

Je všeobecnou pravdou, že úspech je človeku skôr na škodu ako na osoh. Jeff Bezos, zakladateľ amazon.com, sa zopár rokov dozadu v rozhovore pre Playboy zmienil o tzv. fenoméne zdanlivej priamej úmery medzi hodnotou akcií a výškou IQ ich vlastníka. Tzn.: ak vaše akcie vzrastú ročne o 30%, nadobudnete pocit, že spolu s nimi rástla i vaša inteligencia. No opak je pravdou, ako i predzvesťou nasledného voľného pádu.

Prečo Jeffa spomínam? V ostatnej dobe sa mi na športovom poli nebývalo darí a bez väčších problémov dosahujem svoje ciele. Na jeseň to bol maratón pod 3:30 za 3:21:56, posledne v Pečkách prvá desiatka života a hneď pod štyridsať. Spolu s daľšími faktormi (najmä tréningovými objemami mierne nad 100km mesačne:) pomaly a nenápadne nadobúdam pocit vynimočnosti ústiaci do pasce špecializácie.

Je špecializácia zlá? Všeobecne nie. Špecializácia ako základ deľby práce nás sprevádza minimálne 12 000 rokov. Kde je teda háčik? V špecializácii! Tá totiž úlne ignoruje ľudský rozmer, potrebu spontánnosti, potrebu autenticity. Mení ľudské bytosti v batérie.

Karol na 26-om km. A moja ľútosť, že nie som vyfotený vedľa neho :(

Niečo vám prezradím: nie som baterka a mám v pláne dať maratón pod tri hodiny. Ešte tento rok. Ale nikomu to nehovorte. Mal by som sa preto špecializovať: prvú polovicu sezóny pracovať na rýchlosti. Behať desiatky, maximálne polmaratón (mimochodom ten pobežím v Pardubiciach so snahou podliesť jeden a pol hodiny).

Späť k batériam. Je nedeľa 30. marca 2008. Ulice sú plné ľudí, cesty plné vodičov s vysokým krvným tlakom kvôli výluke dopravy v centre a na mostoch. Stovky ľudí bežia Bratislavský ČSOB maratón. Ja iba fotím. V mene špecializácie. Fandím Karolovi, s ktorým som odbehal minimálne polovicu prípravy, kecám s Marcelom (mimochodom prežívajúcim podobný pocit nenaplnenia ako ja), úžívam slniečka s Katkou zaneprázdnenou špecializáciou novinárky a pýtam sa sám seba prečo? Prečo ja, kurva, postavám ako štandartná 2000 mAh batéria?

Sa špecializujem...

Čakáme dvojičky...

2008-03-24T01:10:00.001+01:00

...ja a moja holubička (na balkóne:)

Zákaz je zákaz

2008-03-12T23:30:00.001+01:00

Pečky - vlaková stanica

Pečecká desítka

2008-03-09T17:38:00.001+01:00

Ostatnú sobotu som bežal. Bežím takmer každú sobotu. Niekedy pomalšie. Inokedy rýchlejšie. Málokedy s číslom na hrudi. Málokedy znamená štyri. Môj štvrtý pretek. Po dvoch maratónoch a jednej dvanástke prišla na radu desiatka (beh!, nie pivo:).

Odhodlať sa nebolo ľahké

Proti boli mininálne dva faktory: bolesť a ego.

Bolesť

Národný beh Devín - Bratislava 2007 vyryl mi v podvedomí hlbokú brázdu plnú lepkavej a páchnucej zmesy bolesti, beznádeje a hanby. Čo i len zmienka o klaní bežeckom kratšom maratónu tyká mi okom ako i úst kútikom.

Platí totiž pravidlo, že čím je pretek kratší, tým je bolesť koncentrovanejšia. Povedzme, že priemerný bežec či bežkyňa musí počas preteku metabolizovať dvesto jednotiek bolesti - bolitrov. V prípade maratónskej trate s výsledným časom 3:20, to predstavuje jeden boliter za minútu. Pri desaťkilometrovom preteku s časom 40 minút je to však už päť bolitrov za minútu. Objektívne teda desiatka bolí päťkrát viac ako maratón. Subjektívne ešte viac, najmä u jedincov so sklonom k hystérii.

Ego

Ego – tá hnusná, malá, autonómna vec spôsobujúca eróziu vnútornej integrity. Ničí, ubližuje, no zároveň posúva ďalej - núti urobiť o jeden krok navyše. Prislúcha mu autorstvo všetkých veľkohubých vyhlásení, ktoré musím následne a hlavne pracne realizovať. A že ich zrovna o „desiatke pod štyridsať“ nebolo málo.

3, 2, 1, štart

Vzal som kondíciu utuženú tohtoročnými necelými tristo kilometrami behu a tváril sa nenápadne. V stredoeurópskom priestore silne ovládanom kultúrou vyznávania neúspechu, vlastnej nemohúcnosti a krásnych päťdesiatychsiedmych miest našich reprezentantov, sa inak ani nedá. Etiketa jednoznačne požaduje: mať sa zle, nebyť vo forme a ideálne mať i nejaký ten zdravotný problém. Schválne, počuli ste niekedy z úst Stredoeurópana niečo ako: „tvrdo som trénoval, načasoval formu, dnes vyhrám/dám osobák“? Šport je samozrejme iba reflexiou celospoločenskej klímy.

Takže tváril som sa nenápadne a myslel na to, že prvú polovicu zabehnem tesne pod dvadsať minút. Zbytok už bude biochemicky-fyzikálna rovnica, v ktorej nie je miesto pre žiadne subjektívne premenné. Jednoducho si ich nepripušťam. Viem sa predsa maximálne koncetrovať a podať výkon na úrovni vlastného potenciálu.

Kyslík stačil. Dobehol som v čase 39:41. Vedomý si toho, že ide o moje súčasné absolútne maximum – priemerny tep 198 bpm (97% HR_max) to len dokazuje. Priemer druhej polovice bol dokonca 202 bpm a posledný kilometer som išiel na reálnych 100% pri tepe 204 bpm.

Medzičasy

Kilometer	Čas	Priemerný tep
1. a 2.	7:40	190
3.	4:04	197
4.	3:59	198
5.	3:58	196
6.	4:03	203
7.	4:06	200
8.	3:51	202
9.	4:03	202
10.	3:53	204

Profil

S behej.com v Brne

2008-01-23T00:05:00.000+01:00

Katka s Forestom spískali ďalšie zo stretnutí pod hlavičkou behej.com. Tentokrát v Brne, teda dostatočne ďaleko na to, aby som sa nezúčastnil. Situácia sa má však tak, že môj vzťah s Katkou nadobudol od stretnutia v Studenej menej formálny charakter (zvyknem sa vedľa nej budiť:), čím sa moja účasť stala povinnou jazdou...

Na štyri hodiny cestovania pripadlo poldruha hodiny behania plus dobré tri hodiny krčmovania. Pomerne nepriaznivý pomer. Ten však poľahky znegovala účasť cez štyridsať behuchtivých čudákov. Keď k nim pridám fajnú trať okolo Brnenskej priehrady, s ešte fajnejším profilom, detskú radosť z občasného bahnenia sa a v závere i trocha rivality dostávam nedeľu aká má byť!

Rečou čísel sme ubehli 16 a pol kilometra pri tempe 5:04/km (druhá skupina okolo 10km). To je však nepodstatné v porovnaní s možnosťou sa stretnúť s ľuďmi, ktorých som doteraz vídal iba v svete 2.0.

Fotky, blogy a iné

Moja fotogaléria
GPS log
Trasa v Google Earth
Společný běh s behej.com (Forest)
Běžecký den, Brno, 20. 1. 2008 (Luckyboy)
Fotogaléria @ behej.com

Športový dotazník

2007-11-22T11:47:00.000+01:00

Športový dotazník z dielne Niktomuža postupom času vyvolal reťazovú reakciu (pridali sa minimálne Forest, Koyama a Ječmínek Máselník) a tak svojou troškou do mlynu prispievam i ja:

Najobľúbenejší športovci: Lance Armstrong, Michael Rasmussen, Paula Radcliffe

Najmenej obľúbený športovci: futbalisti - predovšetkým slovenskí (© Forest:)

Najväčší športový úspech: to že športujem (i napriek pokročilému veku a z neho plynúcej spoločenskej nevhodnosti takéhoto počínania)

Najväčšie športové sklamanie: stiahnutie Rasmussena z TdF 2007

Najväčší športový zážitok (na vlastné oči): keď mi Dan Orálek nadelil kolo počas maratónu v Stromovke; presvišťal okolo mňa akoby bežal desiatku

Najväčší športový zážitok (v TV): útoky Lanca Armstronga v etapách TdF končiacich na vrchole stúpania - najmä ten z roku 2003 na Luz Ardiden, keď Lance po páde rozhodol TdF; výkon Michaela Rasmussena na TdF 2007

Najobľúbenejší televízny program o športe: TV veľmi nesledujem, no tri júlové týždne tradične patria Tour de France

Najobľúbenejšie športové časopisy: Velo, občas Muscle & Fitness

Najobľúbenejšie filmy o športe: Rocky + nejaké tie péčka;)

Najobľúbenejšia pieseň o športe: Guano Apes: Lords of the Boards

Prvá kniha o športe: no to bolo veľmi dávno - niečo o tréningu hokejistov z 60s; v novodobej histórii môjho športovania to je Lance Armstrong: Môj návrat do života

Posledná (zatiaľ) kniha o športe: Miloš Škorpil: Jak uběhnout maraton za 100 dní (aj s venovaním:)

Najcennejší športový artefakt: na zberateľstvo si nepotrpím; ak beriem význam doslovne, tak moja Merida

Najťažšie športové zranenie: klúčna kosť na tri kusy; prasknuté zápästie

Najväčší športový omyl: predpoklad, že keď som hral desať rokov hokej, viem a môžem jazdiť na inlinoch štyridsiatkou bez ohľadu na terén (viac v najťažšie športové zraninia:); predpoklad, že maratón za 3:30 musím zabehnúť i bez bežeckého tréningu

Najväčší športový hriech: tzv. umelecké obdobie počas štúdia na VŠ

Najbizardnejší športový zážitok: môj druhý bežecký pretek (12km), keď ma pri TF200 predbiehali dôchodci a ja som už naozaj nemohol zrýchliť

Najväčší športový sen (kedysi): vyhrať TdF;); reálne potom vyšlapať na Biely kríž pod 20 minút (18:56 )

Najväčší športový sen (dnes): maratón pod 3

Najväčší športový sen (v budúcnosti): maratón hlbšie pod 3; IM; vyskúšať si niektoré z etáp TdF

Maratón pod 3:30 - Maratón pod 3:22

2007-10-22T15:12:00.000+01:00

Do Prahy som pricestoval plný nedôvery v samého seba: celý týždeň som sa necítil vo forme, navyše moje bežecké sebavedomie značne podkopalo i predzávodné znižovanie intenzity a objemov. Očakávania boli pesimistické, no pražská realita s rannou teplotou okolo 1°C bola ešte drstnejšia. Mal som dva dni na aklimatizáciu a väčšinu mozgového výkonu zabrala otázka čo na seba?

Na štart Pražského maratónu v Stromovke som odchádzal zmierený s tým, že pobežím v dvoch tričkách s dlhým rukávom v kombinácii s vestou proti vetru. Nechcel som veriť vlastným očiam, keď si ostatní borci v šatni pripínali štartovné číslo priamo na tričko. Chvíľu som ich považoval za vadných a vzápätí som sa nechal strnúť davom – dobre som urobil. V inom prípade by mi hrozila vážna dehydratácia či dokonca úpal. Nie žeby sa zmenilo počasie, no priemerný tep 180bpm, mojich 88% maxima, dokáže vyprodukovať dostatok tepla. Ku koncu už viac ako by som si želal. Vhod padli dokonca i hubky s vodou, na ktoré som pôvodne neveriacky vypliešťal oči.

Subjektívne hodnotenie preteku je skôr negatívne. Dopustil som sa snáď všetkých základných chýb, pred ktorými býva maratónska omladina varovaná: prepálil som tempo, pretekal sa s inými, silou-mocou sa držal rýchlej skupiny, ignoroval tep, slepo dôveroval údajom z GPS, jedol a pil podľa pocitu. Vďaka spomenutým blbostiam sa mi podarilo niečo s čím som naozaj nepočítal: zlepšenie osobného maxima o vyše 34 minút, časom 3:21:56. Časom natoľko nečakaným, že ani cieľové foto nemám. Môj dvorný fotograf sa totiž do cieľa dostavil niekedy okolo 3:23 :)

Mimoriadne kladne hodnotím pretek cez prizmu emócií. Konečne mi maratón dal to, čo sľuboval a pri prvom pokuse nesplnil. Stres, strach, návaly eufórie, zimomriavky, nutnosť všetko vypustiť, tupo a rozostrene civieť pred seba a sústrediť sa na jediný cieľ. V cieli som bol natoľko dojatý, že som takmer slzu upustil.

Príjemné i menej príjemné fenomény pokračovali i po návrate do základného tábora. Tým menej príjemným bola chôdza po štyroch v snahe nájsť nejakú oporu, ktorá by mi pomohla sa prinavrátiť do radu antropoidov, teda na dve nohy. Naopak príjemné bolo zistenie, že som to tempo ani tak veľmi neprepálil. Polovica za 1:40:40 (4:46/km), druhá za 1:41:16 (4:48/km).

Po prvom maratóne som zaradil ďakovačku a napriek tomu, že pri tomto počine pociťujem určitú trápnosť, urobím tak i teraz. Ďakujem vám milí moji čitatelia, pretože práve vy ste boli hlavnou hybnou silou v časoch, kedy som to chcel z fyzických či motivačných dôvodov zabaliť a behať len tak pre potešenie. Plus pridávam ešte jedno špeciálne poďakovanie - to patrí slečne čitateľke z Prahy, nielen za poskytnutie základného tábora:)

Je priskoro na veľkohubé vyhlásenia, no je možné tento seriál o pár mesiacov prinesie druhú sériu s pozmeneným názvom „Maratón pod 3:15“ :)))

Maratónske päťky

Dlho som v sebe živil nádej na čas pod 3:20, čo ma hnalo dopredu. K vytriezveniu ma primel až fakt, že odchýlka merania GPS bola vyše 500 metrov. Podľa GPS som však maratón dokončil za 3:19 aj nejaké drobné:)

Linky

Fotogaléria k Pražskému maratónu v Stromovke

Článok o Pražskom maratóne na www.behej.com

Maratón pod 3:30 - posledné prípravy

2007-10-17T14:03:00.000+01:00

Plán vs. realizácia :)

Maratón pod 3:30 - posilovač sebavedomia

2007-10-11T12:55:00.000+01:00

Nie je to veľmi rozumné ani prospešné, ale moja psychika to potrebovala. Test na 30 kilometrov v tempe maratónu som absolvoval minulý týždeň. S výsledkom som spokojný a už si dokonca dovolím tvrdiť, že ak ma nepostihne nejaká nečakaná nepríjemnosť, tak tri a pol hodinovú hranicu zlomím.

Spomínanú vzdialenosť som zdolal za dve hodiny a dvadsaťšesť minúť, teda rýchlosťou 4:52/km pri priemernom tepe 167bpm (pri závode samotnom očakávam priemer niekde medzi 171 - 174bpm). Radosť mi čiastočne pokazila následná analýza rýchlosti na jednotlivých úsekoch, ktorá vykazuje neklamné znaky spomaľovania, nie však natoľko tragického, že by som to vo vytúženom čase nedoklepal. Navyše rátam s tým, že svoju daň si určite vybrala i takmer 3% dehydratácia, keďže z praktických dôvodov som mal k dispozícii iba 3 decilitre vody. Viac v grafoch...

Rýchlosť - 1km úseky

rovnomerná rýchlosť mi veľa nehovorí ;)

Rýchlosť - 2km úseky

7. - 15. kilometer som sa až priveľmi snažil dohnať stratu spôsobenú rozklusom počas prvých dvoch

Rýchlosť - 5km úseky

pri rozsekaní na 5km úseky je spomaľovanie už úplne evidentné

Priemerná tepová frekvencia - 5km úseky

priemerný tep nevykazuje známky hodné znepokojenia :)

Keď nie behom, tak perom

2007-10-04T04:36:00.000+01:00

Presnejšie povedané klávesnicou. Maratón v Košiciach mal byť ívntom, ktorý sa na šesť mesiacov zapíše do análov mojej bežeckej kariéry, ako miesto osobného rekordu v behu maratónskom. Z bližšie špecifikovaných dôvodov ním bude Praha (dúfam a pevne verím). To však nijako nemohlo zabrániť tomu, aby som sa stal jeho súčasťou aspoň písaným slovom: prostredníctvom môjho prvého autorského počinu pre www.behej.com.

Maratón pod 3:30 - zmena plánov

2007-10-03T00:28:00.000+01:00

Človek mieni, blbosť mení;) Toľko zhrnutie. Dlhšia verzia je taká, že som si príliš zatiahol šnúrky na teniskách, vďaka čomu som si na malíčku vyrobil ani nie že pľuzgier, ale doslova popáleninu vyššieho stupňa (zvláštne, že počas behu som vôbec nič necítil), ktorá ma na týždeň poslala do zálohy. Viem, že pre profesionála mojej úrovne je to absolútne nepochopiteľná, školácka chyba, no stalo sa.

Aby som to príliš nenaťahoval: stále nástojím na maratóne pod 3:30, no nebude to v Košiciach, ale o dva týždne neskôr v Stromovke, 20. októbra. Chýbajú mi totiž behy vyšších objemov a pri zodpovednosti za materiálne pomery rodín mojich agentov, manažérov, trénerov a v neposlednom rade sponzorov si tie Košice na tričko jednoducho nevezmem!!!

Minulý týždeň som absolvoval tréningovo polmaratón na tempe 4:48/km pri priemernom tepe 171bpm, t.j. za 1:41:25. Vrátane rozklusu a výklusu to bolo v ten deň 30 kilometrov. Bežalo mi to vcelku zľahka, neprekážala ani búrka, ani rozbahnená poľná cesta, dokonca ani zopár kilogramov blata, ktoré sa počas behu na mňa navešalo. Pichanie v kolenách na druhý deň už prekážalo - také niečo tu už nebolo dobré dva roky. Pripisujem to chladnému počasiu, mizivému rozcvičeniu, ale múdrejší budem až po ďalšej tridsiatke, ktorá na mňa čaká vo štvrtok. Cez víkend príde na rad ešte jedna dvadsaťpäťka. Celkovo za týždeň by to malo dať tak 90 kilometrov. Ten minulý sa počítadlo zastavilo na cifre 87, čo je mimochodom najvyšší týždenný záhul odkedy behám.

Polmaratón po kilometroch

asi vidieť, že každých 5 km som jedol, ak sa prehĺtanie gélu dá považovať za jedenie ;)

30 km bahna ;)

2007-09-28T00:16:00.000+01:00

treba zažiť...

Maratón pod 3:30 - likvidačný tréning?

2007-09-12T17:49:00.000+01:00

Mám to za sebou: najťažší intervalový tréning prípravy - 5x 2km v tempe preteku na 10 km. Bolesti som sa nebál, tú mám rád. No veľmi som sa bál zranenia, ktoré by de facto odpískalo celé maratónske snaženie. Zdravotné potiaže sa zatiaľ neohlásili, tak dúfam, že ráno sa zobudím v stave rovnakom, ako sa uložím.

Prvýkrát na dráhe

Dráhu nemám veľmi v láske a vďaka môjmu osobnému trénerovi na ňu ani nemusím. Pán tréner je veľmi sofistikovaný, napája sa na satelity na obežnej dráhe, každú chvíľu pípa a kadečo vypisuje na svojom skromnom displayi. Vie dokonca rátať okruhy bez toho, aby som sa ho dotkol. Fakt trieda. No na druhej strane, čo by som to bol za atléta, keby som si dráhu aspoň raz neomakal? A tak som si aj omakal. Zhodou okolností išlo o ten istý okruh, na ktorom som počas násťročenstva behával 12-minútovky. Tých 12 - 13 okruhov bolo vrcholom vytrvalosti. Dnes som to obkrúžil 64-krát a nemám pocit, že by to bolo niečo výnimočné. Jednoducho referenčné premenné sa trochu zmenili:)

Bežalo to prakticky samo. Neviem si to vysvetliť. Žeby počasie? Nechápem. Navyše včera som behal kopce, neudržal som sa na uzde a strávil takmer 14 minút nad anaeróbnym prahom. Prvé štyri intervaly som sa musel krotiť - každú chvíľu som bol pod 3:40/km, ten posledný už bol na krv. Chcel som sa dostať pod 3:40/km, začiatok som slušne prepálil a zbytok interalu som mal čo robiť, aby som sa pod 3:50/km udržal.

čas	TF priemer	TF max	rýchlosť (km/h)	rýchlosť (min/km)
0:07:41	189	196	15,6	3:50/km
0:07:34	189	194	15,8	3:47/km
0:07:35	188	197	15,8	3:48/km
0:07:26	188	195	16,1	3:43/km
0:07:31	192	200	16,0	3:45/km

Nebudem tu nič hrať: mám zo seba naozaj dobrý pocit. Najmä v kontraste so samým sebou spred pol roka, kedy ma beh pod 5:00/km dostával do silného kyslíkového dlhu a bežať akúkoľvek vzdialenosť pod štyri minúty bolo nereálne. Nerozumiem však súvislosti medzi intervalmi a maratónom. A či vôbec nejaká existuje. Na odpoveď si budem musieť počkať do sobotných tridsiatich kilometrov a možno až do 7. októbra.

Maratón pod 3:30 - oprava

2007-09-10T19:08:00.000+01:00

Oprava: predchádzajúci týždeň som vinou sieťového škriatka uverejnil nesprávny tréningový plán a tým som mohol mnohých zaviesť, za čo sa úprimne ospravedlňujem. Náplňou minulého týždňa malo byť totiž intenzívne polihovanie hore orgánom, nezriadené prežieranie sa a rozjímanie nad zmyslom a miestom športu v živote človeka. Plán som dôsledne dodržal a som teda na najlepšej ceste k pokoreniu vysnívanej tri a pol hodinovej méty:)

Čo bolo, bolo, terazky som maratónec a preto tento týždeň absolvujem šesť trénigov v následovnom znení:

Pondelok	10 km aeróbne
Utorok	12 km aeróbne
Streda	3 km rozklus 5x2km v tempe preteku na 10km 3 km výklus
Štvrtok	10 km aeróbne
Piatok	voľno
Sobota	30 km
Nedeľa	8 km regeneračne
SPOLU	86 km

Maratón pod 3:30 - má to zmysel?

2007-09-03T09:36:00.000+01:00

Neľakajte sa! Neprepadol som depresii, ani nie som pretrénovaný. Ide skôr o to, že za osem týždňov sa na maratón natrénovať nedá - určite nie na čas pod 3:30. Buď to v sebe mám už teraz, alebo nie. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že viac toho môžem pokaziť, ako vylepšiť. Pomaličky začínam prepadať predštartovnej paranoji a každé zakašľanie, či malá boliestka vo mne prebúdza hypochondra. Neviem pochopiť prečo mám behať intervaly, keď riziko zranenia je u nich nepomerne vyššie. A už vôbec si neviem predstaviť, čím všetkým si musia prechádzať v obdobnej situácii elitní atléti.

Miloš Škorpil v jednom z článkov pre behej.com napísal: "Maraton není závod proti soupeřům. Maraton je běh, v němž poznávám svou odolnost, tedy jediným soupeřem jsem si já sám." Ja pridám, že tú odolnosť spoznám najmä počas prípravy naň. Hlavným cieľom je v zdraví prežiť prípravu a pretek samotný len potvrdí prípadne vyvráti, či som na to mal alebo nie.

Tréning na tento týždeň

Pondelok	voľno
Utorok	15 km aeróbne
Streda	3km rozklus 10x1 km v tempe na 10 km 3km výklus
Štvrtok	12 km voľne
Piatok	voľno
Sobota	30 km voľne
Nedeľa	8 km voľne alebo bicykel hokej
SPOLU	73 - 81 km

Maratón pod 3:30 - deň zúčtovania

2007-09-02T17:15:00.000+01:00

Deň D je vzdialený päť týždňov. Nateraz tomu nasviedča najmä kalendár. Tréningová morálka mierne zaostáva. Ostatne, presvečte sa o tom sami.

Týždeň #34: 20. 8. - 26. 8. 2007

Deň	Plán	Skutočnosť
Pondelok	10 km voľne	10 km @ TF 157bpm
Utorok	10 km voľne	10 km @ TF 157 bpm
Streda	2 km rozklus 4x1 km v závodnom tempe na 10km (t.j. 4:20min/km) 2 km výklus	2 km rozklus 4x1 km @ 3:50/km 2 km výklus
Štvrtok	10 km voľne	11 km @ TF 152bpm
Piatok	voľno	voľno
Sobota	bežecký víkend behej.com	behej.com: 37 km kopce
Nedeľa	bežecký víkend behej.com	behej.com: 7,5 km voľne

Spolu:

beh 85 km za 8 hodín.

Týždeň #35: 27. 8. - 2. 9. 2007

Deň	Plán	Skutočnosť
Pondelok	voľno	voľno
Utorok	8 km voľne	bicykel 35 km
Streda	10 km voľne	bicykel 53 km
Štvrtok	voľno	voľno
Piatok	12 km fartlek	2 km rozklus 12 km @ TF 161bpm (4:51/km)
Sobota	8 km voľne	bicykel 59 km kopce
Nedeľa	32 km v miernom tempe	20 km voľne 1 hodina hokej

Spolu:

beh 34 km za 3:06
bicykel 147 km za 7 hodín

Víkend s behej.com - môj najťažší beh

2007-08-31T17:04:00.000+01:00

Bol som na bežeckom stretnutí s behej.com a bolo super. Ale to už viete. Chcem, aby ste vedeli ešte niečo: v sobotu sme bežali:) Všetka aktivita bola postavená na báze dobrovoľnosti, každý si mohol vybrať podľa svojich schopností a možností. Dĺžka tratí bola 10, 14, 21 a 37 kilometrov. Zvolil som dvadsaťjednotku a prvýkrát v novodobých dejinách môjho behania som sa stal súčasťou približne dvadsaťčlenného bežiaceho telesa. Zákon toku energie v sústave bežiaceho telesa znie: kinetická energia telesa sa transformuje na energiu emočnú, ktorou vyvolaná eufória udržuje teleso v chode bez ohľadu na vonkajšie podmienky. Také malé perpetuum mobile (teda aspoň do chvíle, kedy dojde glykogén:).

Vzhľadom na vyššie uvedený zákon sa náš hadík bezbolestne preplazil cez vrchol Javořice (836 m.n.m.) a mieril naspäť k hotelu. Z ochrannej atmosféri telesa som spolu s Marcelom vystúpil cca. 3 kilometre pred cieľom v snahe dobehnúť vedúcu dvojicu. Preťali sme teda energetické toky, zapli prídavné spaľovanie a celé dva kilometre sme sa rýchlosťou 3:50/km hnali za uprchlíkmi. Zámer síce vyšiel, no táto krátkozraká mladícka nerozvážnosť závažne nahlodala vôľové centrum mozgu a tajná túžba - zúčastniť sa na behu najdlhšom, presla byť túžbou.

5 statočných :)

Po krátkej prestávke vybehli, s cieľom vrátiť sa na Javořici, traja bežci: Miloš, Witty a Oslík. Stačilo však pár sekúnd a davová psychóza nás - Marcela a mňa - vtiahla do deja na ďalších 16 kilometrov. Pre Oslíka a Marcela to bol najdlší beh v živote, pre mňa ten najťažší - prevýšenie a priemerná templota 30°C si vypýtali svoje. No zároveň bol aj ten nakrajší.

Víkend s behej.com

2007-08-26T20:44:00.000+01:00

Bežecký server behej.com organizoval setkání běžců všech kategorií ve Studené u Telče. Ťažko napísať niečo viac ako, že išlo o akciu s veľkým A: stretla sa skvelá partia ľudí, ktorí vďaka vydarenému programu a organizácii prežili víkend ako má byť. A keďže sa mi podarilo prekonať prirodzenú lenivosť vo vzťahu ku zbieraniu megapixelov, mám tú česť podeliť sa o zážitky nielen slovom, ale i obrazom.

Ďakujem celému tímu behej.com - za to, že majú radi beh a mnohých z nás tým nakazili.

Anotácia

Dobýjanie vrchu Javořice (836 m.n.m) v podaní ultrahvězdy Miloša Škorpila a Wittyho.

Javořice je za nami - v tejto chvíli poniektorí z nás netušia, že sa hecnú a dajú Javořici ešte raz (vrátane mňa).

Miloš pri osvetovej činnosti: bežecká abeceda, strečing, technika behu a samozrejme příběhy z války:)

Večerná regenerácia v rašelinisku, ktoré vzdialene pripomínalo vodu:)

Moja maličkosť a Katka, ktorej organizačný talent vrchovatou mierou prispel k spokojnosti nás všetkých.

Biely kríž - video

2007-08-23T13:42:00.000+01:00

Dva týždne dozadu som písal o stúpaní na Biely kríž. Väčšina z vás ho zrejme nepozná a preto - pre obraznosť - prinášam video zo zjazdu, ktoré som našiel na YouTube:

Maratón pod 3:30 - intervalový tréning

2007-08-23T10:22:00.000+01:00

Dnes ráno som sa zobudil a cítil som sa akoby ma prešla lokomotíva. Nevládne nohy, bolesť v hrdle a kľudový tep 50 (normálne 43 - 46bpm). Na svedomí to má včerajší intervalový tréning - prvý v mojej bežeckej kariére. Podľa tréningového plánu som mal absolvovať 4x1km v tempe závodu na desať kilometrov, t.j. 4:20/km. Nesmierne som sa tešil, že sa konečne vybláznim i pri behaní. Rovnako ako to robím pri hokeji alebo na bicykli. Doteraz som behal iba súvislím tempom a tak, keď Garmin odpípal začiatok prvého intervalu, s vervou som vyrazil čo nohy a pľúca stačili. Celé som to zopakoval štyrikrát, tempo som riadne prepálil - 3:50/km - a na konci to bolo cítiť. Na budúci týždeň mám to isté, no tých intervalov bude desať. Tam si to tempo budem musieť postrážiť (ak nechcem umrieť:)

Intervaly - v tabuľke

čas	TF priemer	TF max	rýchlosť (km/h)	rýchlosť (min/km)
00:03:44	180	193	16,0	3:44/km
00:03:49	187	199	15,7	3:49/km
00:03:47	188	196	15,8	3:47/km
00:03:48	192	200	15,8	3:48/km

Intervaly - v grafe

Medzi intervalmi bola zaradená pauza 3 minúty. Zvyšujúcu sa únavu možno videť na pomalšom klesaní tepu po každom itervale.

Maratón pod 3:30 - prvý test

2007-08-22T12:46:00.000+01:00

Prvý test kadečo napovedal, len ešte neviem čo:) Nateraz mi výsledok príde pozitívny, no až čas ukáže. O čo teda išlo? Zabehnuť osem kilometrov na hornej hranici základnej vytrvalosti 1 a zistiť tak moju súčasnú maximálnu aeróbnu rýchlosť.

vzdialenosť	čas	priemerný tep	rýchlosť (km/h)	rýchlosť (min/km)
8,11 km	0:42:13	158 bpm	11,5 kph	5:12/km

Základna vytrvalosť 1 prestavuje pásmo vytrvalosti, pri ktorom sú energetické požiadavky organizmu hradené aeróbne, teda pri dostatočnom prísune kyslíka, nedochádza k hromadeniu laktátu ako metabolitu glykolýzy a veľká časť energie je dodávaná prostredníctvom tukového metabolizmu. Po slovensky to znamená, že čisto teoreticky - pri dostatočnom prísune tekutín, minerálov a sacharidov - je bežec schopný podávať výkon tejto intenzity donekonečna resp. do bodu, kedy sa mu minú tukové zásoby, čo u človeka s 10% telesného tuku predstavuje približne 700 kilometrov behu (mimochodom, kto z nás hobby bežcov má iba 10%:).

Na obrazovke to vyzerá dobre, no prax je iná. S postupujúcou únavou tepy rastú, no rýchlosť nie. Počas svojho prvého maratónu som dosiahol priemernú rýchlosť 5:37/km. Na jej urdžanie počas prvých desiatich kilometrov som potreboval tepať 164 krát za minútu. Medzi desiatym a dvadsiatym to už bolo 167bmp a nasledujúcich desať kilometrov si vypýtalo 171bpm. Budú teda potrebné ďalšie testy na dlhších tratiach - 20 až 30km - kde sa pokúsim držať konštantnú rýchlosť a neskôr využiť analytické schopnosti Microsoft Excelu, ktorý vykúzli polynóm šiesteho rádu, z ktorého už poľahky namodelujem vhodný úvodný tep. Uvidíme nakoľko bude kompatibilný so zamýšľanou rýchlosťou 5:00/km (alebo aj trocha rýchlejšie, kedže aj močiť treba:).

Moje tréningové pásma

Pre ilustráciu uvádzam moje tréningové pásma, ktoré sú odvodené od TFmax 204.

pásmo	beh	cyklistika
regenerácia	<144	<123
základná vytrvalosť 1	144 - 164	123 - 154
základná vytrvalosť 1 - 2	165 - 174	155 - 174
základná vytrvalosť 2	175 - 185	175 - 185
špeciálna závodná vytrvalosť	186 - 194	186 - 194
maximálna intenzita	195 - 204	195 - 204

Maratón pod 3:30 - tréningový plán

2007-08-20T10:25:00.000+01:00

Tréningový plán je to čo vždy mám, no málokedy ho dodržiavam. Napriek tomu, že sa často cítim, ako otrok čísel a mojím hobby číslo jedna je počítať kroky, otáčky, waty, tepy, kilojouly a hľadať medzi nimi súvislosti, tak napriek tomu k vážnosti tréningovému plánu pristupujem pomerne vlažne. Tréningy zväčša nevynechávam, ale ich obsah do značnej miery podriaďujem pocitom - také to dnes sa mám chuť rozbiť, alebo dnes sa necítim, tak to vyklusám.

Iným problémom je zľadiť bežecký tréning s bicyklom a ľadovým hokejom. Najmä, keď dlhé behy sú naplánované na víkend, rovnako ako bicykel a hokej. Po štyroch hodinách jazdy v kopcoch chodím ako čerstvo narodené sŕňa a pôvodne zamýšľaná večerná dvadsiatka v teniskách neprichádza do úvahy. Rovnako v nedeľu: 30km ráno a večer na ľade jazdím ako na piatich rohypnoloch:)

Každopádne fakt, že moja snaha sa prostreníctvom blogu stala verejnou, ma zaväzuje k väčšej disciplíne a najmä sústredeniu sa prioritne na beh - prinášam teda tréningový plán na tento týždeň, aby som sa dostal pod verejnú kontrolu a musel takto o týždeň skladať účty;)

Pondelok	10 km voľne
Utorok	10 km voľne
Streda	2km rozklus 4x1km v závodnom tempe na 10km (u mňa cca. 4:20min/km) 2km výklus
Štvrtok	10 km voľne
Piatok	voľno
Sobota	bežecký víkend behej.com
Nedeľa	bežecký víkend behej.com

Schopnosť sústrediť sa - citát

Na záver citát Lance Armstronga na tému sústredenia sa: "Floydovi som vysvetlil, že Tour 1999 som nevyhral vďaka dajakému tajomstvu, alebo zázračnému dopingu. Šlo o vystihnutie správnej chvíle. Bolo to vecou lepšieho tréningu a techniky, mojej skúsenosti s rakovinou a následnej ochoty prinášať obete. V tom spočíva vysvetlenie. Ak chcete dosiahnuť niečo významné, musíte mať pevnú vôľu a venovat pozornosť detailom. Ak si dobre pozriete ľudí, ktorí dosiahli veľké úspechy v hociktorom odvetví, zistíte, že niektorí sú charizmatickí, niektorí nie, niektorí sú vysokí, niektorí malí, niektorí tuční, niektorí chudí. No ich spoločným menovateľom je schopnosť dlhodobého, úporného sústredenia."

Maratón pod 3:30 - tajné zbrane (fotostory)

2007-08-17T09:18:00.000+01:00

Príprava na maratón je v plnom prúde. Fyzicky som fit, no v hlave mi neustále hlodá červík: Nie je môj cieľ až príliš odvážny? Existuje vôbec reálna šanca zabehnúť pod tri a pol? Spúšťam teda Google a neúnavne hľadám tajné recepty a návody, ako si poradiť. A našiel som: tréningový program afrických šamanov, z ktorého už dlhé roky profitujú elitní bežci čiernej pleti. Keďže ide o tajomstvo tajnejšie tomu na výrobu fenoménu Coca-Cola a Voodoo nie je sranda, nemôžem ho prezradiť. No páli ma jazyk i končeky prstov, a tak to zoberiem okľukou a sprostredkujem vám aspoň pohľad na jeden z mojich tréningových dní, z čoho sa dá mnohé vytušiť...

Najťažšie sa trénuje osamote a preto som rád, že sa ku mne prechodne pripojil dlhoročný kamarát Patrik, inak špičkový stolný tenista, ktorý ku mne prišiel na prázdniny...

...začali sme nákupom...

...nasledovalo plávanie a beh vo vode...

...biopotraviny...

...deň sme zakončili spoločensky u kamaráta Juraja a jeho priateľky Niny. Paťo s Jurom nám predviedli gitarové sóla, chrumkami sme doplnili sacharidy a spokojne sa odobrali do ríše snov.

Maratón pod 3:30 - nebežecký úvod

2007-08-16T11:43:00.000+01:00

Zahájenie prípravy na Košický maratón nezačalo práve učebnicovo. Nie, že by som včera netrénoval. No beh to nebol. Karol je v Egypte, takže absentuje externá motivácia. Kamarát Ivan mal voľno, a tak sme vyrazili na bajkoch na asfalt. Taká aeróbna pohodička: 50 km skôr na kecanie ako jazdenie. Aj sme kecali, no len do istej chvíle. Do tej, kedy nás bez bázně a hany obehol. Len tak: vystrúhal poker face a začal sa vzďalovať. Hovoríme si, že maillot jaune ohroziť nemôže, nebudeme prenasledovať každého. Rozumová stránka je však jedna vec, no povedzte to tej, ktorá má na starosti chlapskú ješitnosť. Tak sme ho nechali pár kilometrov vydusiť v úniku čakajúc na povel zo sprievodného vozidla. Vo vysielačke zapraskalo, ozval sa Johan a dal nám zelenú. Náš dvojčlenný pelotón nastúpil a každým kilometrom sťahoval stratu. Dostali sme ho pár sto metrov pred cieľom (čítaj bufetom:). Balík ho pohltil a vypľul na konci. Raz darmo, sila kolektívu je sila kolektívu :)

Reality show: maratón pod 3:30

2007-08-14T20:07:00.000+01:00

Tak opäť. Opäť sa zastrájam. Tentoraz to bude maratón. A to nie hocaký, ale ten najstarší v Európe (*1924). Konkrétne Medzinárodný maratón mieru v Košiciach. Cieľom toho prvého bolo dobehnúť. Tentoraz sa chcem predovšetkým zabaviť počas prípravy a hrabnúť si na dno počas preteku samotného - rád by som podliezol tri a pol hodiny (nateraz nepredstaviteľné). To všetko navyše takpovediac v priamom prenose počas nasledujúcich ôsmych týždňov prostredníctvom reality blogu, ktorého prvú časť práve čítate.

Účinkujúci

Kamera beží, ideme ostrú: Občianskym menom som Martin Vicen. Tým internetovým phusick (čítaj "fúzik"!). Cestu z Matrixu hľadám už dvadsiatydeviaty rok - najčastejšie prostredníctvom splynutia s najvyšším súcnom v momente, keď slobodná vôla športovca dotlačí neslobodného človeka až na samý okraj priepasti: tam kde už nie je možné ustúpiť, či skryť sa za bariérou racionality.

Študoval som literatúru a históriu, no svoj dlh spoločnosti splácam ako programátor. Som slobodný a čerstvo nezadaný, rovnako ako bezdetný, no citím, že biologické hodiny začínajú pomaly tikať:) Kým sa rozoznejú zvony a behanie či bicyklovanie za kilometrami a minútami (čiastočne) vystrieda to za plienkami, by som ešte rád stihol Ironman -a.

Žijem a chcem žiť slobodne a zodpovedne. Verím a mám skúsenosti s tým, že všetko dobré aj zlé sa človeku vráti - nie v budúcich životoch, v tomto!

Zopár čísel

Športujem od nepamäti. Behám od februára tohto roku, najmä vďaka môjmu bežeckému partnerovi Karolovi a skvelému portálu behej.com. K veci - nabehané kilometre:

február	105 km
marec	230 km
apríl	120 km
máj	86 km
jún	46 km
júl	109 km
SPOLU	696 km

Podrobný tréningový denník je tu.

Biely kríž - mission completed

2007-08-08T21:36:00.000+01:00

Tramtadadá, dámy a páni: dobil som Biely kríž. Nie päsťami, ale na bicykli. Konečne som porazil to obludné 4410 metrov dlhé a 7,8% strmé stúpanie, ktoré pred troma rokmi nastavilo nekompromisné zrkadlo mojej telesnej schránke. Vtedy - po tridsiatichdvoch minútach pekla - som si zaumienil, že nech-to-stojí-čo-to-stojí raz sa tam vyškriabem v čase pod dvadsať minút. A stálo to dosť: 6200 kilometrov v sedle, 700 km behu, 530 hodín tréningu, 12 kilogramov telesnej hmotnosti, zopár desiatok tísic korún a z časti i stroskotanie dvanásťročného vzťahu. Ale stálo to zato.

Na rozdiel od predchádzajúcich pokusov som sa ta vybral len tak, bez zvláštnej prípravy a rituálov, bez dopredu premyslenej stratégie. Začal som stúpať a po zopár metroch mi to bolo jasné: vládol som prírodným silám. Držal som žezlo pevne v rukách ako rytier Jedi. Neprišla kríza, ani pochybnosti. Priemerná rýchlosť 14km/h. Výsledný čas 18:56.

Čo dodať? Zostalo prázdno, ako dôkaz tvrdenia, že cesta je cieľ. Ten je dosiahnutý a nový zatiaľ chýba. Kandidátov je viacero...

maratón pod 3:30
ironman
200km na MTB

...no až čas ukáže, čo bol iba neškodný flirt a z čoho sa zrodí nová láska:)

Najlepšie výkony roka

rok	čas	rýchlosť (km/h)	telesná hmotnosť (kg)	výkon (W/kg)
2004	0:32:00	8,3	79	2,41
2005	0:21:12	12,5	74	3,72
2006	0:20:41	12,8	72	3,81
2007	0:18:56	14,0	67	4,23

Profil vs. rýchlosť

Čože je to čože...

2007-05-12T22:43:00.000+01:00

...rakovina kože, spieva sa v pesničke môjho obľúbeného hudobného telesa. Pondelok bol Európsky deň melanómu. Zameraný na prevenciu materských znamienok. Rakovina kože je totiž, ako osvetové zdroje uvádzajú: najčastejším nádorovým ochorením. Zvýšené riziko melanómu je u ľudí s bledou a pehavou pokožkou, ryšavými alebo plavými vlasmi, modrými očami ale aj u tých, ktorí sa na slnku viackrát spálili.

Dovolím si pridať vytrvalostných športovcov. Vydržať na slnku päť či viac hodín nič nerobením je méta takmer nedosiahnuteľná. No pri krútení pedálmi, či prekladaní nohami, ten čas rýchlo ubehne. Navyše človek je v pohybe, ovieva ho príjemný vánok. Teplotné senzory sú vyradené.

Imunitný systém sa musí vysporiadať s dvojitou záťažou. Vytrvalostným výkonom, ktorý ho dočasne oslabuje a veľkou dávkou slnečného žiarenia. Podmienky do istej miery podobné tým, ktoré sú dennou realitou ľudí po orgánových transplantáciách. Nevyhnutným užívaním imunosupresív si zvýšujú pravdepodobnosť vzniku rakoviny kože 100-násobne (v porovnaní s bežnou populáciou).

Pred každým tréningom či závodom sa pekne namažte - ochranný faktor aspoň 30. Aj keď nepečie a je pod mrakom. V opačnom - tom najlepšom - prípade získate obdobnú kožnú dekoráciu, ako ja pri mojej prvej tohtoročnej stovke na dvoch kolesách.

Beh a regenerácia

2007-05-08T00:48:00.000+01:00

Dokázal som to: celý týždeň (takmer) bez športu. Prekonal som nutkanie ísť si zabehať, zvládol som zrusiť dva hokeje. Bicykel na mňa žmurkal a hádzal psie oči, no bojoval som. Skúšal som ho uplatiť: vyčistil som mu náboje, kúpil nový neoprénový chránič, vymenil reťaz, aj sprchu dostal. Škremral ďalej a tak ma nakoniec ukecal aspoň na dvadsať kilometrov. Pekne sme zmokli a chalaň prišiel o svoj naleštený metrosexuálny imidž aj s novou reťázkou. Ha.

Obrátené garde

Dnes sa však naše úlohy vymenia. Tenisky a korčule budú vŕzgať únavou, bicykel sa márne bude snažiť zhodiť ma zo sedla, len aby si na chvíľu vydýchol. Dúfam, že na dlhé mesiace sa vyhnem vynútenej regenerácii...

...ako obvykle, čítať dobré rady a varovania mi nestačí. Jednoducho si to potrebujem vyskúšať na vlastnej koži. A tak som už týždeň po maratónskom debute veselo trénoval, pridal som dvanásť kilometrový pretek a celé to zavŕšil zubatou dvadsiatkou v lese. S odstupom času zisťujem, že podvedomie živené relatívnym úspechom na královskej trati ma počas tréningov hnalo dopredu rýchlejšie a rýchlejšie (viď. obrázok).

Čím rýchlejšie som behal, tým bližšie som bol k následkom: zápal okostice, slušne boľavá achilovka a chodidlo.

Hltanie kilometrov nahradilo hltanie tabliet, lepenie náplastí a mazanie mastí.

Regenerácia

Základná rada znie: počúvať samého seba. Pre tých, ktorí - podobne ako ja - zvyknú trpieť epizódami hluchoty, pripájam tabuľku časového priebehu regenerácie (zdroj: Trénink pod kontrolou, str. 145).

Mimochodom nemáte pocit, že ten čas je trošku dosť premrštený? Štyri až šesť týždňov na regeneráciu po maratóne? Dni by som zobral. Ale týždne???

Tabuľka: Časový priebeh regenerácie po športovom zaťažení.

4 až 6 minút	úplné doplnenie vyprázdnených zásobníkov kreatinfosfátu vo svaloch
20 minút	návrat pulzu a krvného tlaku k pôvodným hodnotám (pod dlhých vytrvalostných výkonoch trvá dlhšie)
20 - 30 minút	normalizácia hypoglykémie, s príjmom sacharidov sa zvyšuje hladina glukózy v krvi až na 10 mmol/l
30 minút	normalizácia kyslosti vnútorného prostredia (homeostáza), koncentrácia laktátu pod 2 mmol/l
60 minút	znovuobnovenie syntézy aminokyselín v zaťažovaných svaloch
90 minút	zmena katabolického na anabolický metabolizmus, intenzívnejší metabolizmus bielkovín pri regenerácii zaťažovaných štruktúr
2 hodiny	prvá fáza regenerácie unavených svalov (možný kompenzačný tréning)
6 hodín až 1 deň	vyrovnanie tekutín v organizme, normalizácia hematokritu
1. deň	znovuobnovenie pečeňového glykogénu
2. až 7. deň	doplnenie svalového glykogénu v intenzívne zaťažovaných svaloch
3. až 4. deň	znovuobnovenie zníženej imunity organizmu
3. až 5. deň	doplnenie tukových zásobníkov vo svaloch (triglyceridy)
3. až 10. deň	regenerácia funkčne porušených kontraktilných bielkovín a podporných štruktúr (aktin, myosin, troponin, titin a pod.) v zaťažovaných svalových vláknach
7. až 14. deň	výstavba štruktúr narušených mitochondrií (enzymatické zaistenie vysokého aeróbneho uvoľňovania energie, normalizácia svalovej výkonnosti a tým i VO_max)
1. až 3. týždeň	psychický odpočinok, znovuobnovenie závodnej výkonnosti vo vytrvalostných športoch (krátkodobá, strednodobá a dlhodobá vytrvalosť)
4. až 6. týždeň	regenerácia po extrémnych vytrvalostných výkonoch (napr. maratón, beh na 100 km, dlhý triatlon, viacnásobný triatlon)

Bežecká matematika

2007-04-23T11:43:00.000+01:00

Behať som začal pred troma mesiacmi. Nie úplne od nuly - počas dvoch predchádzajúci rokov som na bicykli nakrútil 5.000 kilometrov. Každopádne beh sa stal príjemným rozptýlením a novou výzvou. Nielen na poli praktickom, ale i teoretickom. Tí čo ma poznajú vedia, že súčasťou treningu sú i potréningové sedenia nad tabuľkami a grafmi. Bicykel mám prepočítaný. Rozumiem väčšine vzťahov, ktoré vznikajú medzi parametrami ako kadencia, waty, hmotnosť, tep atď. Okrem aerodynamiky – veterný tunel je mimo mojich finančných možností.

Niekedy sa smejem, že už ani jazdiť nemusím. Stačí poznať parametre stúpania a čas potrebný na jeho zdolanie vypočítam z pohodlia domova. S presnosťou plus-mínus zopár sekúnd. Prirodzená je teda moja snaha ovládnuť i tarotové karty behu.

Scientific running

V porovnaní s bicyklovaním je však informácíí o behu žalostne málo. Za tie tri mesiace sa mi podarilo zistiť, že rýchlosť sa meria v minútach na kilometer, tepy a teda i anaeróbny prah sú položené vyššie, hmotnosť tenisiek hrá svoju rolu až v elitnej kategórii a maximálna spotreba kyslíka na kilogram je jednou z rozhodujúcich veličín. Nič o frekvencii a dĺžke krokov, správnom držaní tela, eliminovaní nepotrebných pohybov, ani o veciach, o ktorých zatiaľ netuším, som sa nedozvedel.

VO2max a maratón

Na blogu bežiaceho Tora som našiel linku na Race Time Predictor. Jednoducho zadám vek, pohlavie, ľubovolnú dĺžku trate a na nej najlepší dosiahnutý čas. O zbytok sa postará abacus na druhej strane siete. Tak som teda zadal:

vzdialenosť	čas	priemerný tep	rýchlosť
11.6 km	0:50:32	194 bpm	4:20/km
1.5 km	0:05:28	194 bpm	3:45/km

Výsledok ma nadchol i zarmútil súčasne. Maximálna spotreba kyslíka 47 – 49ml/kg/min a z nej odhadovaný čas behu maratónskeho medzi 3:00 až 3:20. Môj prvý maratónsky kúsok trval 3:56.

Kto je teda chybný? Ja? Alebo tie výpočty?

Devín - Bratislava v znamení diabla

2007-04-17T19:57:00.000+01:00

Tretí pretek kariéry, tretie štartové číslo končiace na šesť, 666. Náhoda alebo znamenie zoslané samotným diablom? Poverčivý nie som. Ale je to boj. Výchova systematicky vštepujúca metafyzické súvislosti obsahu sna a znamení božej prozreteľnosti vo mne zachovala svoje stopy. A tak moja vnútorná integrita musí čelit zákerným a najmä nečakaným útokom čiernej mačky, zeleného trabantu či pána kominára.
Ostatnú nedeľu som však, úplne nepripravený, stretol samotného diabla a prešiel ohňom pekelným: 60. ročník Národného behu Devín - Bratislava.
Trápnych dvanásť kilometrov nemôže nás maratóncov nijako rozhádzať. Ide predsa len o trochu intenzívnejší tréning, ktorý by som tak-či-tak absolvoval. Vzhľadom na túto skutočnosť som si v sobotu doprial mtb uphill časovku a ďalších 820 výškových metrov ako bonus k tomu.
To som ale nemal robiť! Ranný kľudový pulz ukazuje 47 bpm namiesto, pre plnú regeneráciu obvyklých, 43. Predzávodné rozcvičovanie sa nekompromisne drží o desať - pätnásť tepov vyššie ako je zvykom. Nervozita? Na štart sa pripravuje ďalších tisíctristo bežcov a civilov. Medzi nimi i môj odveký súper.

Štart

Desať hodín, rana z historického dela. Predsavzatie podať žalobu na organizátora za poškodenie sluchu. Stúpanie - tep 200 bpm. Otáčkomer v červenom poli. Rýchlejšie to nejde. Iným áno - nepríjemné zistenie. Desať kilometrov do cieľa, zbytkami voľných zdrojov sa snažím prepočítať rýchlosť. Je pod 4:30. Napriek tomu ma všetci húfne predbiehajú. Nie alfasamci v mojej vekovej kategórii, ale deduškovia, ktorí pôsobia, že ich hlavnou motiváciou je stihnúť vlastnú kremáciu:)))
Do konca preteku sa na objektívnej situácii nič nemení. Subjektívna sa neustále zhoršuje. Priamo úmerne zväčšujúcej sa nenávisti voči behaniu a športu vôbec. Tá svoj klimax dosahuje na desiatom kilometri: predbieha ma typický posilovňovo-cartunningový mäsiar a nevedomky napomáha k zvnútorňovaniu toľkokrát počutej mudrosti nesúdiť bežca podľa obalu.

Cieľ

Do cieľa sa dostávam po 50 minútach a tridsiatichdvoch sekundách, ktoré ma zaradia na 150. miesto v rámci kategórie a 228. absolútne. Priemerná rýchlosť 4:20/km je nad moje začiatočnícke očakávania. Priemerný tep 194 bpm je zrejme nad očakávania celého telovýchovného lekárstva. Zároveň vysvetľuje mieru utrpenia: päťdesiat minút na 95% výkonu totiž naozaj bolí. Bolí dokonca viac, ako môj doteraz najdrsnejší športový zážitok: minuloročných päť cyklohodín na 83%.

Záver

Čím viac bolesti, tým väčšia eufória (len aby nedošlo k patologickej závislosti:).

RC&P MTB Uphill 2007

2007-04-16T09:03:00.000+01:00

Hrám so sebou takú hru. Často ma motivuje, občas neobyčajne napĺňa, občas obyčajne vyčerpáva. Hra je to náročná, produkt mizivý: tri slová. Prípadne slovné spojenia charakterizujúce ľubovoľné životné obdobie, najlepšie kalendárny rok. Odmenou je pohľad späť, skúška správnosti, či som daný rok žil alebo ho jenom krájel. Zoznam prirodzene nadobudne svoju definitívnu podobu až na Silvestra, napriek tomu je jedno miesto v tom tohtoročnom už takmer obsadené: beh a preteky.

Na bicykli jazdím od malička, zbožňujúc rýchle zjazdy a nenávidiac strmé stúpania. Pred necelými troma rokmi to na hlavu postavil Biely kríž. Príjemné päťkilometrové stúpanie so 7% sklonom mi nekompromisne vysvetlilo, že pravidelné odieranie zadku ešte nerobí cyklistu. Tridsaťdva minút bezmocnosti vyústilo do predsavzatia poraziť ten hnusný kopec. A tak som sa stal vrchárom - špecialistom:))) Od tohoto momentu som sa hnal každým kopcom, na ktorý som natrafil. Vracal sa späť na Biely kríž a kúsok po kúsku ukrajoval z času. Pravidelne počítal výkon na kilogram telesnej hmotnosti.

Prešli dva roky. Čas som stlačil na dvadsať minút, ktoré zodpovedajú výkonu 3.8 watu na kilogram. Pre lepšiu orientáciu poslúži tabuľka výkonov podľa Libora Matějku uverejnená v časopise Velo:

Kategória	Výkon (W/kg)
Občasne trénujúci cyklista	2
Pravidelne trénujúci cyklista	3
Amatérsky závodník	4
Elitná kategória	5
Kvalitný profesionál	6
Absolútna svetová špička	6,5

Na konci sezóny 2006 som sa teda zastavil tesne pred prahom kategórie amatérov. Nasledujúcim logickým krokom je snaha overiť si výpočty v praxi a tak som sa po odfláknutej zimnej príprave prihlásil na svoj prvý pretek: časovku do vrchu RC&P MTB Uphill 2007 odohrávajúcu sa na trati lesnej, 2,6 kilometra dlhej a 160 výškových metrov strmej. Spolu som mnou sa prihlásilo ďalších 63 borcov a 13 borkýň.
Na miesto som dorazil s hodinovým predstihom, aby som sa stihol zaregistrovať, prejsť si trať a porozmýšlať o vhodnej stratégii: tri kritické stúpania na malej píle, zbytok na strednej, relatívne rovinky naplno - rýchlosťou blížiacou sa k tridsiatke. Avšak človek mieni a prešmykač mení. Svoju slabú chvíľku si vybral v ten najsprávnejší moment a tak som dve z troch kritických miest vydusil na strednom prevodníku - odpal ako sa sluší a patrí. Na rovinkách som ledva prekladal pedálmi, o nejakom útoku nemohla byť ani reč. Výsledný čas 11:50, tridsiatedeviate miesto z 64.

Na cyklodebut nie zlé. No a nabudúce...
...nabudúce ich všetkých dotrhám jak noviny:)))

Foto je v galérii (upozornenie pre fotohnidopichov: z mobilu).

Výlet do kyslého prostredia

2007-04-12T07:07:00.000+01:00

Nadchádzajúcu nedeľu sa chystám na dvanásť kilometrov 60. ročníku Národného behu Devín - Bratislava. Len tak. Nasať atmosféru. Nič iné mi ani nezostáva (krásny dvojitý zápor:). Čas minuloročného víťaza, Artura Blasinskiho, je necelých tridsaťšesť minút. Také tri minúty na kilometer. Úplne za hranicami mojich šprintérskych možností. Jednoducho nasať atmosféru.

Ostatné dva mesiace som sa pripravoval na maratón a behal takmer výhradne na kyslík. Užívajúc si komfort aeróbneho metabolizmu. Dvanásť kilometrov však znamená niečo iné. Kreovanie hlavných asociácií, pálenie v dýchacej trubici a tŕpnutie rúk, má svoje počiatky v dobách dávno minulých, ako následok vytrvalostného počinu roka, tzv. dvanásťminútovky. Dnes viem, že dvanásťminútovke sa v odborných kruhoch hovorí Cooperov test a nepríjemné pocity sú dôsledkom hromadenia laktátu ako odpadovej látky anaeróbneho metabolizmu sacharidov. Viem tiež, že trojkilometrový beh nie je vytrvalostný. Viem toho ešte oveľa viac, to však nijako neznižuje mieru utrpenia, ktoré zostáva utrpením i s odstupom desiatich rokov (mimochodom väčšina ľudí disponuje obdobnými asociáciami vyvolávajúcimi averziu voči behu, čo považujem za prejav nesporných kvalít didaktického procesu zvaného telesná výchova).

Training Log

Dátum: 10. apríla 2007
Čas: 19:00
Cieľ: 6km anaeróbne
Zámer: Zistiť ako telo reaguje na kyslé laktrátové prostredie a určiť optimálne rozpätie tepov na nedeľný beh.
Realizácia:

Okruh	Čas	Priemerný tep	Rýchlosť (km/h)	Rýchlosť (min/km)
1	00:06:40	172	13.59	00:04:24
2	00:06:36	178	13.73	00:04:22
3	00:06:30	183	13.94	00:04:18
4	00:06:13	191	14.57	00:04:07

Výsledok: Pobežím v rozpätí 183 - 190bpm s očakávaným časom 52 minút.

Zrodenie maratónca

2007-04-04T17:58:00.000+01:00

Z nula na maratón za dva mesiace

Keď budem veľký, budem kozmonautom, smetiarom, prípadne si kúpim Porsche. Ciele sú to úšľachtilé, už len byť veľký. Paradox onej veľkosti spočíva v pozorovacom uhle: vo svete detí, veľký znamená dospelý. Stojac na méte tretej dekády života vnímam terminus technicus byť veľký, ako každodenný útek pred pádom do priepasti dospelosti. Život je beh na dlhú trať, maratón je dobrou voľbou. Keď budem veľký, zabehnem maratón.

Prenatálne obdobie

Týždeň prvý: boxerské vyhlásenia

O tom ako o dva mesiace pobežím s cieľom pokoriť tri a pol hodinovú hranicu. O behaní maratónov toho ešte veľa neviem, ale vychádzam z logického predpokladu: bývalý premiér Mikuláš Dzurinda zabehol Medzinárodný maratón mieru 2005 za tri hodiny štyridsaťdva minút, čo v mojej reči znamená, že pod 3:30 by som sa mal dostať i bez tréningu:)

Prvý tréning ma vcelku uviedol do reality: 15 a pol kilometra, tempo 6:34 minút na kilometer (t.j. maratón za 4 a pol hodiny), krvavé mozole na nohách, strata schopnosti presúvať sa v priestore vlastnými silami a to nielen behom, ale i chôdzou, najmä tou po schodoch. No čo, som začiatočník, dal som si zlé ponožky, utešujem sa.

Tento týždeň zabehnem ešte dva rovnako dlhé tréningy, rýchlosť sa mi podarí dostať na 6:07 pri tepe 146. Napredujem rýchlo.

Týždeň druhý: telo vracia úder

Svoj unikátny tréningový prístup som nazval metóda veľkého skoku. Princíp je jednoduchý: začať s týždenným objemom okolo 50 km, organizmus si za dva-tri týždne zvykne, zabudne, že patrí nebežcovi a heuréka zrodil sa bežec. Môžem navyšovať objemy.

V snahe empiricky overiť hypotézu, na ktorej metóda veľkého skoku stojí som však narazil na jeden maličký problém: generálny shutdown imunitného systému. Celý týždeň bez tréningu.

Bez tréningu, nie však bez prípravy. Zvyšujem traffic spoločnosti Google, deriem oči nad knihami (Trénink pod kontrolou, Běhání, Sportovní výživa, Rozhodující jízda) a mením stratégiu:

základom je vyhnúť sa chorobe a zraniam
hlavný dôraz kladiem na regeneráciu, nie tréning
cieľom je maratón absolvovať v časovom limite (t.j. 5 hodín)

Rád by som poďakoval Ondrovi Vojtěchovskému a jeho fyziologickej poradni, ktorej holistický prístup k vytrvalostnému športu si ma hneď získal. Odporúčam najmä článok O čem je vytrvalost?

Týždeň tretí: new deal

Pokračujem metódou veľkého skoku, tentoraz však už so snahou pomôcť organizmu kde sa len dá.

Suplementácia. Nasadzujem môj obľubený multivitamín, pridávam cereálie Fitness od Nestlé obohatené o železo, ktoré by spolu s tabletkami vitamínu B12 mali zvýšiť schopnosť krvi transportovať kyslík do svalov.

Podpora imunity. Moja dôvera v tomto smere patrí Ambulancii klinickej výživy a teda Igorovi Bukovskému resp. jeho programu 1-2-3-4-5-štart z knihy Návod na prežitie pre muža, ktorý zahŕňa cesnak, citrusy, jablká, ovsené vločky, orechy a zeleninu. Cesnak, z lásky k svojím blížnym, vynechám, pridávam čaje: echinacea purpurová a zelený čaj.

Regenerácia. Striedanie studenej a teplej sprchy po každom tréningu, automasáž, časté kúpanie v osolenej vode a samozrejme strečing.

Koleno. V minulosti som mal problémy s ľavým kolenom, dva roky som skúšal chodiť po rôznych ortopédoch od štátnych až po súkromných, ktorí mi chceli do kolena zaviesť malú kameru a všakovaké iné nezmysly. Moje trápenie ukončil až už spomínaný Ondřej Vojtěchovský a jeho článok Achilovo koleno. Ešte raz veľká vďaka.

Návratový týždeň po chorobe začínam tam, kde som skončil: 45 kilometrov v štyroch tréningových jednotkách. Stále ma sprevádzajú pomerne silné bolesti svalov, ku koncu týždňa padne rozhodnutie trénovať iba trikrát do týždňa napriek skutočnosti, že takmer všetky tréningové plány vyžadujú 5 až 6 jednotiek. Princíp je jednoduchý: trikrát, ale poriadne – domŕtva a regenerovať.

Týždeň štvrtý: kopce

Prvé navýšenie týždenného objemu, na 50 kilometrov. Dva z troch výletov za kondíciou sa odohrávajú v kopcoch. Tretí je testovací: prvýkrát v živote ubehnem 20 kilometrov. V snahe testovať svoje schopnosti bežím na predpokladanom závodnom tepe, t.j. 173 bpm a dosahujem priemernú rýchlosť 5:46 na kilometer. Čo nie je zlé, no ďalších dvadsať kilometrov neprichádza do úvahy: chodidlá mám opäť krvavé, točí sa mi hlava, som rád, že sa dopotácam do postele.

Začínam silno pochybovať o tom, že maratón zabehnem.

Týždeň piaty: prvá tridsiatka

Opätovné navýšenie objemu, tentoraz na 66 kilometrov. V utorok prekonám svoj osobný rekord behom dlhým 22 km. Štvrtok rutinná pätnástka.

Sobota znamená zoznámenie sa s maratónskym povrchom, teda asfaltom, na ktorom za dve hodiny a päťdesiatdva minút prekonám vzdialenosť 30 km pri priemernom tepe 164 bpm. Nóvum je beh s fľašou vody v ruke, jedenie počas behu, ako aj zistenie, že bežne za reč nestojaca prekážka v podobe asi meter vysokého betónového múrika, sa po 25 kilometroch behu mení na bariéru, ktorej prekonie si vyžaduje sériu tuleních pohybov.

Prízemná matéria. Od blízkych sa mi nedostáva iba podpory morálnej, ale i materiálnej a tak v jednom týždni dostávam od kamaráta, bežeckého partnera a viacnásobného uspešného maratónca Karola nové tenisky. Vanda, moja čaja, sa pochlapila bežeckými gaťami. A tak z ničoho nič, ba priam proti mojej zásade nenakupovať športové vybavenie skôr, ako sa za športovca v danej oblasti môžem považovať, vyzerám ako naozajstný bežec. Čo je nesmierne zaväzujúce:)

Anorexia a homosexuáli. Jeden by neveril, čoho všetkého sú schopné obtiahnuté trištvrťové bežecké nohavice. Moje bežecké úsilie sa v časopriestore pretína s televíznou reportážou o mladej Nemke, ktorá športuje niekoľko hodín denne kvôli udržaniu ideálnej hmotnosti, čo predstavuje istý druh anorexie, ktorým údajne trpím i ja. Pre úplnosť dodávam, že pri výške 183 cm mám hmotnosť 72 kg, čo predstavuje BMI 21,5 (dobrá správa pre ľudí, ktorí sa snažia o kontrolu hmotnosti prostredníctvom behu: s prezentovaným bežeckým tréningom mi hmotnosť začala klesať o jeden kilogram týždenne a jej pokles sa mi podarilo zastaviť až kulturistickým gainerom).

Usmevná je i otázka či ma neotravujú homosexuáli, keď behám po vonku v obtiahnutých nohaviciach:)))

Týždeň šiesty: bolesti

Beh bolí: bolia achilovky, bolia úpony. Stačí trocha aktívnej regenerácia a na druhý deň má človek už iba svalovicu. Nie však po sobotnej tridsiatke. V nedeľu som musel vynechať pravidelný hokej (rovnako ako ďalšie týždne, až do maratónu). Je pondelok a ľavá noha vyzerá na odovzdanie do zberných surovín, mám problémy i chodiť. V utorok bežím 21 kilometrov, po zahriatí bolesti ustupujú. Po vychladnutí sú naspäť, ešte intenzívnejšie. Pridávajú sa zodrané bradavky: prvýkrát (opäť som bližšie k titulu bežec:) Štvrtkový beh vynechávam.

V sobotu som plný sily, ľavá noha pobolieva už len slabo a tak nastal čas vyskúšať náraz do steny. Hitting the wall je termín, ktorým sa označuje stav, keď telo spotrebuje zásoby glykogénu ako zdroju energie a začína byť závislé na tukovom pohone, ktorý je menej efektívny. Výsledkom je výrazné zníženie rýchlosti behu, rozostrené videnie, točenie hlavy, strata motivácie a neraz i vzdanie sa. Toľko teória, prax býva iná a lepšie je vyskúšať si to nanečisto.

Naraziť do steny sa mi podarilo po 26 kilometroch na čistej vode pri tepe 170 bpm. Pre úplnosť dodávam, že fúkal taký protivietor, že okoloidúci cyklisti išli len nepatrne vyššou rýchlosťou ako ja. Čo budem rozprávať, zostávajúcich 6 kilometrov som sa plazil, takmer plakal, nadával na všetko a všetkých a sľuboval si, že po maratóne priberiem minimálne 30 kíl, konečne dospejem a stanem sa váženým konformným občanom.

Sumár týždňa: predzávodné znižovanie objemu – 53km. Bežecké sebavedomie rozbité nárazom do steny.

Týždeň siedmy: liečenie

Bolesť ľavej nohy začína byť neznesiteľná. Maratón začína byť ohrozený. Musím sa vrátiť k rysovaciemu stolu a niečo vymyslieť. Po piatich hodinách štúdia zisťujem, že ide o Iliotibial band syndrome, ktorý takmer výhradne postihuje bežcov (čo je dobrá správa, lebo teraz aspoň viem, že už som bežec:). Zjednodušene povedané, ide o zapálenú šľachu z vonkajšej strany stehna.

Liečebný postup zahŕňa exotický strečing a tzn. HI-RICE (hydration, ibuprofen, rest, ice, compression, elevation). Na radu Karola som ibuprofen po 24 hodinách vysadil a pokračoval lokálnou formou: diclobene gél.

Noha sa postupne zlepšuje, i vďaka nižším objemom (48 km), ktoré sú súčasťou predzávodnej prípravy. Súčasťou prípravy je i testovanie nápoja Isostar Pro – Long Energy, ktorý by mal zabezpečiť dodávanie energie počas preteku.

Perinatálne obdobie

Týždeň ôsmy: maratón

Posledné dva tréningy, spolu 26 kilometrov a čakanie na veľké finále – nedeľňajší Tatrabanka City Maratón. Budíček, príprava nápojov, balenie, rozcvičenie, prezentácia, výstrel a je to tu: bežím svoj prvý maratón.

Bežím spolu s Karolom, ideme na dohodnutom tepe 164 bpm s cieľom dostať sa do cieľa a pokiaľ možno stihnúť to do štyroch hodín. Dohodnutý tep nám vydrží iba prvých 10 km, v porovnaní s ostatnými je to príliš pomalé tempo. Postupne zrýchľujeme na 171 bpm, no rýchlosť zostáva konštantná.

Beh je bezproblémový, trochu rozladenia prichádza v podobe asertívneho dobráka, ktorý mi z občerstvovačiek pobral isostary a müsli tyčinky jasne označené mojím číslom a tým úplne zrušil môj dve hodiny počítaný feeding protokol. Mimochodom, touto cestou by som ho rád pozdravil a upozornil ho, že nabudúce pobežím na gély, ktoré budem mať pri sebe a na občerstvovačky si odložím iba špeciálne pre neho pripravený laxatívny energy booster.

Po troch hodinách sme sa v dobrej pohode dostali na 30-ty kilometer a, čuduj sa svete, žiadna kríza, žiadne bolesti, navyše nádej urobiť štyri hodiny. Posledné občerstvenie a začína sa stíhací závod na 12 kilometrov. Teraz prišiel môj čas. Prvú pol hodinu ide tep celý čas cez 180 bpm. Z občerstvovačiek beriem iba špongie a snažím sa chladiť. Predbieham jedného bežca za druhým, mnohí už iba chodia. Neustále sledujem svoj Polar a v hlave sa snažím vypočítať, či to stihnem do štyroch hodín. Som na štyridsiatom kilometri a hodiny ukazujú 3:48, tep 192 bpm. Predbieham ešte asi 10 bežcov a ocitám sa v cieli. Výsledný čas 3:56:13. Dokázal som to.

Postnatálne obdobie

Týždeň deviaty: lízanie rán

Pondelok ráno: bolí ma každý kúsok môjho ja. Každé nadýchnutie, každý krok. Bolí ma hrdlo, mám nádchu. Cítim sa ako by ma prešla lokomotíva. Sedím pred prehliadačom a rozmýšľam, ktorý maratón bude ďalší.

Záver. Za ostatných osem týždňov som prebehol 377 kilometrov prostredníctvom 344 263 krokov za 37 hodín pri spotrebe 131 808 kJ (cca. 4 kg tuku:). Nie je to síce Oskar, ale aj tak by som rád poďakoval všetkým, ktorí ma podporovali a pomáhali mi, najmä Vande, Karolovi a Viktorovi Z. Dik.

Odkazy

Samová fotoreportáž

Tréningový denník

Fotogaléria