Takto sa behá...

...pod vedením športovej riaditeľky Andrei Berešovej. Takto sa behá v hale bez GPS signálu. Takto sa behá bez snímača TF. Takto sa behá bez kontrolných mechanizmov. Takto sa behá šesť osemstoviek.

	čas	rýchlosť
#1	0:02:40	3:20/km
#2	0:02:40	3:20/km
#3	0:02:45	3:26/km
#4	0:02:49	3:31/km
#5	0:02:50	3:32/km
#6	0:02:46	3:27/km
spolu	0:16:30	3:26/km

Mať na displayi rýchlosť alebo aspoň tep, tak viem, že rýchlejšie ako 3:40/km to behať neviem:) Takto som to nevedel...

ČSOB City Marathon 2008 (Bratislava)

Je všeobecnou pravdou, že úspech je človeku skôr na škodu ako na osoh. Jeff Bezos, zakladateľ amazon.com, sa zopár rokov dozadu v rozhovore pre Playboy zmienil o tzv. fenoméne zdanlivej priamej úmery medzi hodnotou akcií a výškou IQ ich vlastníka. Tzn.: ak vaše akcie vzrastú ročne o 30%, nadobudnete pocit, že spolu s nimi rástla i vaša inteligencia. No opak je pravdou, ako i predzvesťou nasledného voľného pádu.

Prečo Jeffa spomínam? V ostatnej dobe sa mi na športovom poli nebývalo darí a bez väčších problémov dosahujem svoje ciele. Na jeseň to bol maratón pod 3:30 za 3:21:56, posledne v Pečkách prvá desiatka života a hneď pod štyridsať. Spolu s daľšími faktormi (najmä tréningovými objemami mierne nad 100km mesačne:) pomaly a nenápadne nadobúdam pocit vynimočnosti ústiaci do pasce špecializácie.

Je špecializácia zlá? Všeobecne nie. Špecializácia ako základ deľby práce nás sprevádza minimálne 12 000 rokov. Kde je teda háčik? V špecializácii! Tá totiž úlne ignoruje ľudský rozmer, potrebu spontánnosti, potrebu autenticity. Mení ľudské bytosti v batérie.

Karol na 26-om km. A moja ľútosť, že nie som vyfotený vedľa neho :(

Niečo vám prezradím: nie som baterka a mám v pláne dať maratón pod tri hodiny. Ešte tento rok. Ale nikomu to nehovorte. Mal by som sa preto špecializovať: prvú polovicu sezóny pracovať na rýchlosti. Behať desiatky, maximálne polmaratón (mimochodom ten pobežím v Pardubiciach so snahou podliesť jeden a pol hodiny).

Späť k batériam. Je nedeľa 30. marca 2008. Ulice sú plné ľudí, cesty plné vodičov s vysokým krvným tlakom kvôli výluke dopravy v centre a na mostoch. Stovky ľudí bežia Bratislavský ČSOB maratón. Ja iba fotím. V mene špecializácie. Fandím Karolovi, s ktorým som odbehal minimálne polovicu prípravy, kecám s Marcelom (mimochodom prežívajúcim podobný pocit nenaplnenia ako ja), úžívam slniečka s Katkou zaneprázdnenou špecializáciou novinárky a pýtam sa sám seba prečo? Prečo ja, kurva, postavám ako štandartná 2000 mAh batéria?

Sa špecializujem...

Čakáme dvojičky...

...ja a moja holubička (na balkóne:)

Zákaz je zákaz

Pečky - vlaková stanica

Pečecká desítka

Ostatnú sobotu som bežal. Bežím takmer každú sobotu. Niekedy pomalšie. Inokedy rýchlejšie. Málokedy s číslom na hrudi. Málokedy znamená štyri. Môj štvrtý pretek. Po dvoch maratónoch a jednej dvanástke prišla na radu desiatka (beh!, nie pivo:).

Odhodlať sa nebolo ľahké

Proti boli mininálne dva faktory: bolesť a ego.

Bolesť

Národný beh Devín - Bratislava 2007 vyryl mi v podvedomí hlbokú brázdu plnú lepkavej a páchnucej zmesy bolesti, beznádeje a hanby. Čo i len zmienka o klaní bežeckom kratšom maratónu tyká mi okom ako i úst kútikom.

Platí totiž pravidlo, že čím je pretek kratší, tým je bolesť koncentrovanejšia. Povedzme, že priemerný bežec či bežkyňa musí počas preteku metabolizovať dvesto jednotiek bolesti - bolitrov. V prípade maratónskej trate s výsledným časom 3:20, to predstavuje jeden boliter za minútu. Pri desaťkilometrovom preteku s časom 40 minút je to však už päť bolitrov za minútu. Objektívne teda desiatka bolí päťkrát viac ako maratón. Subjektívne ešte viac, najmä u jedincov so sklonom k hystérii.

Ego

Ego – tá hnusná, malá, autonómna vec spôsobujúca eróziu vnútornej integrity. Ničí, ubližuje, no zároveň posúva ďalej - núti urobiť o jeden krok navyše. Prislúcha mu autorstvo všetkých veľkohubých vyhlásení, ktoré musím následne a hlavne pracne realizovať. A že ich zrovna o „desiatke pod štyridsať“ nebolo málo.

3, 2, 1, štart

Vzal som kondíciu utuženú tohtoročnými necelými tristo kilometrami behu a tváril sa nenápadne. V stredoeurópskom priestore silne ovládanom kultúrou vyznávania neúspechu, vlastnej nemohúcnosti a krásnych päťdesiatychsiedmych miest našich reprezentantov, sa inak ani nedá. Etiketa jednoznačne požaduje: mať sa zle, nebyť vo forme a ideálne mať i nejaký ten zdravotný problém. Schválne, počuli ste niekedy z úst Stredoeurópana niečo ako: „tvrdo som trénoval, načasoval formu, dnes vyhrám/dám osobák“? Šport je samozrejme iba reflexiou celospoločenskej klímy.

Takže tváril som sa nenápadne a myslel na to, že prvú polovicu zabehnem tesne pod dvadsať minút. Zbytok už bude biochemicky-fyzikálna rovnica, v ktorej nie je miesto pre žiadne subjektívne premenné. Jednoducho si ich nepripušťam. Viem sa predsa maximálne koncetrovať a podať výkon na úrovni vlastného potenciálu.

Kyslík stačil. Dobehol som v čase 39:41. Vedomý si toho, že ide o moje súčasné absolútne maximum – priemerny tep 198 bpm (97% HR_max) to len dokazuje. Priemer druhej polovice bol dokonca 202 bpm a posledný kilometer som išiel na reálnych 100% pri tepe 204 bpm.

Medzičasy

Kilometer	Čas	Priemerný tep
1. a 2.	7:40	190
3.	4:04	197
4.	3:59	198
5.	3:58	196
6.	4:03	203
7.	4:06	200
8.	3:51	202
9.	4:03	202
10.	3:53	204

Profil

S behej.com v Brne

Katka s Forestom spískali ďalšie zo stretnutí pod hlavičkou behej.com. Tentokrát v Brne, teda dostatočne ďaleko na to, aby som sa nezúčastnil. Situácia sa má však tak, že môj vzťah s Katkou nadobudol od stretnutia v Studenej menej formálny charakter (zvyknem sa vedľa nej budiť:), čím sa moja účasť stala povinnou jazdou...

Na štyri hodiny cestovania pripadlo poldruha hodiny behania plus dobré tri hodiny krčmovania. Pomerne nepriaznivý pomer. Ten však poľahky znegovala účasť cez štyridsať behuchtivých čudákov. Keď k nim pridám fajnú trať okolo Brnenskej priehrady, s ešte fajnejším profilom, detskú radosť z občasného bahnenia sa a v závere i trocha rivality dostávam nedeľu aká má byť!

Rečou čísel sme ubehli 16 a pol kilometra pri tempe 5:04/km (druhá skupina okolo 10km). To je však nepodstatné v porovnaní s možnosťou sa stretnúť s ľuďmi, ktorých som doteraz vídal iba v svete 2.0.

Fotky, blogy a iné

Moja fotogaléria
GPS log
Trasa v Google Earth
Společný běh s behej.com (Forest)
Běžecký den, Brno, 20. 1. 2008 (Luckyboy)
Fotogaléria @ behej.com

Športový dotazník

Športový dotazník z dielne Niktomuža postupom času vyvolal reťazovú reakciu (pridali sa minimálne Forest, Koyama a Ječmínek Máselník) a tak svojou troškou do mlynu prispievam i ja:

Najobľúbenejší športovci: Lance Armstrong, Michael Rasmussen, Paula Radcliffe

Najmenej obľúbený športovci: futbalisti - predovšetkým slovenskí (© Forest:)

Najväčší športový úspech: to že športujem (i napriek pokročilému veku a z neho plynúcej spoločenskej nevhodnosti takéhoto počínania)

Najväčšie športové sklamanie: stiahnutie Rasmussena z TdF 2007

Najväčší športový zážitok (na vlastné oči): keď mi Dan Orálek nadelil kolo počas maratónu v Stromovke; presvišťal okolo mňa akoby bežal desiatku

Najväčší športový zážitok (v TV): útoky Lanca Armstronga v etapách TdF končiacich na vrchole stúpania - najmä ten z roku 2003 na Luz Ardiden, keď Lance po páde rozhodol TdF; výkon Michaela Rasmussena na TdF 2007

Najobľúbenejší televízny program o športe: TV veľmi nesledujem, no tri júlové týždne tradične patria Tour de France

Najobľúbenejšie športové časopisy: Velo, občas Muscle & Fitness

Najobľúbenejšie filmy o športe: Rocky + nejaké tie péčka;)

Najobľúbenejšia pieseň o športe: Guano Apes: Lords of the Boards

Prvá kniha o športe: no to bolo veľmi dávno - niečo o tréningu hokejistov z 60s; v novodobej histórii môjho športovania to je Lance Armstrong: Môj návrat do života

Posledná (zatiaľ) kniha o športe: Miloš Škorpil: Jak uběhnout maraton za 100 dní (aj s venovaním:)

Najcennejší športový artefakt: na zberateľstvo si nepotrpím; ak beriem význam doslovne, tak moja Merida

Najťažšie športové zranenie: klúčna kosť na tri kusy; prasknuté zápästie

Najväčší športový omyl: predpoklad, že keď som hral desať rokov hokej, viem a môžem jazdiť na inlinoch štyridsiatkou bez ohľadu na terén (viac v najťažšie športové zraninia:); predpoklad, že maratón za 3:30 musím zabehnúť i bez bežeckého tréningu

Najväčší športový hriech: tzv. umelecké obdobie počas štúdia na VŠ

Najbizardnejší športový zážitok: môj druhý bežecký pretek (12km), keď ma pri TF200 predbiehali dôchodci a ja som už naozaj nemohol zrýchliť

Najväčší športový sen (kedysi): vyhrať TdF;); reálne potom vyšlapať na Biely kríž pod 20 minút (18:56 )

Najväčší športový sen (dnes): maratón pod 3

Najväčší športový sen (v budúcnosti): maratón hlbšie pod 3; IM; vyskúšať si niektoré z etáp TdF