T100: online via Twitter

Dnes, t.j. v sobotu 7. júna 2008, o šiestej hodine rannej vyrážame na sto kilometrový diaľkový pochod a vy možete byť pritom: http://twitter.com/phusick.

T100: Pozvánka

V najbližšiu sobotu, teda 7. júna 2008, sa uskutoční 35. ročník diaľkového turistického pochodu Trnavská stovka .

Trnavská stovka je turistické podujatie, organizované každoročne Klubom Diaľkoplazov a Horolezcov Skoba Trnava. Je zaradené do klasifikácie Malokarpatský diaľkoplaz a Slovenský superdiaľkoplaz. [...] Je zaujímavé, že aj keď tento pochod nesie názov „Trnavská stovka“, cez Trnavu trasa neprechádza. V skutočnosti sa začína v Bratislave na hlavnej stanici a hrebeňom Malých Karpát prejde až do Brezovej pod Bradlom.

Ako názov napovedá, ide o pochod dlhý 100 kilometrov. Časový limit je 24 hodín. Štartovné neuveriteľných 20 dožívajúcich korún slovenských. Nemám to overené, no predpokladám, že ide o zábavné podujatie s navýhodnejším pomerom cena/zábava. Cena začína už od 84 halierov za hodinu (skúste porovnať napr. s kinom:).

O T100-vke samozrejme nepíšem len tak z kratochvíle. Mám totiž v pláne, zúčastniť sa hneď, ako výdem z vane. Spolu s Katkou. Nápad nás nečakane a kruto napadol počas dovolenky v Krkonošiach. Za tri dni sme urazili všetky zvieratá a 70 kilcov. Táto skúsenosť natoľko zocelila naše telá a mysle, že tie úplne stratili pud sebazáchovy. A to je celé. Už o štyri dni...

Tak sa pridajte!

Zdroje abo fakt dobré storky

• Barbora Šolonyová: Trnavská stovka
• Malokarpatský diaľkoplaz: Spomienky účastníkov T-100

Takto sa behá...

...pod vedením športovej riaditeľky Andrei Berešovej. Takto sa behá v hale bez GPS signálu. Takto sa behá bez snímača TF. Takto sa behá bez kontrolných mechanizmov. Takto sa behá šesť osemstoviek.

	čas	rýchlosť
#1	0:02:40	3:20/km
#2	0:02:40	3:20/km
#3	0:02:45	3:26/km
#4	0:02:49	3:31/km
#5	0:02:50	3:32/km
#6	0:02:46	3:27/km
spolu	0:16:30	3:26/km

Mať na displayi rýchlosť alebo aspoň tep, tak viem, že rýchlejšie ako 3:40/km to behať neviem:) Takto som to nevedel...

ČSOB City Marathon 2008 (Bratislava)

Je všeobecnou pravdou, že úspech je človeku skôr na škodu ako na osoh. Jeff Bezos, zakladateľ amazon.com, sa zopár rokov dozadu v rozhovore pre Playboy zmienil o tzv. fenoméne zdanlivej priamej úmery medzi hodnotou akcií a výškou IQ ich vlastníka. Tzn.: ak vaše akcie vzrastú ročne o 30%, nadobudnete pocit, že spolu s nimi rástla i vaša inteligencia. No opak je pravdou, ako i predzvesťou nasledného voľného pádu.

Prečo Jeffa spomínam? V ostatnej dobe sa mi na športovom poli nebývalo darí a bez väčších problémov dosahujem svoje ciele. Na jeseň to bol maratón pod 3:30 za 3:21:56, posledne v Pečkách prvá desiatka života a hneď pod štyridsať. Spolu s daľšími faktormi (najmä tréningovými objemami mierne nad 100km mesačne:) pomaly a nenápadne nadobúdam pocit vynimočnosti ústiaci do pasce špecializácie.

Je špecializácia zlá? Všeobecne nie. Špecializácia ako základ deľby práce nás sprevádza minimálne 12 000 rokov. Kde je teda háčik? V špecializácii! Tá totiž úlne ignoruje ľudský rozmer, potrebu spontánnosti, potrebu autenticity. Mení ľudské bytosti v batérie.

Karol na 26-om km. A moja ľútosť, že nie som vyfotený vedľa neho :(

Niečo vám prezradím: nie som baterka a mám v pláne dať maratón pod tri hodiny. Ešte tento rok. Ale nikomu to nehovorte. Mal by som sa preto špecializovať: prvú polovicu sezóny pracovať na rýchlosti. Behať desiatky, maximálne polmaratón (mimochodom ten pobežím v Pardubiciach so snahou podliesť jeden a pol hodiny).

Späť k batériam. Je nedeľa 30. marca 2008. Ulice sú plné ľudí, cesty plné vodičov s vysokým krvným tlakom kvôli výluke dopravy v centre a na mostoch. Stovky ľudí bežia Bratislavský ČSOB maratón. Ja iba fotím. V mene špecializácie. Fandím Karolovi, s ktorým som odbehal minimálne polovicu prípravy, kecám s Marcelom (mimochodom prežívajúcim podobný pocit nenaplnenia ako ja), úžívam slniečka s Katkou zaneprázdnenou špecializáciou novinárky a pýtam sa sám seba prečo? Prečo ja, kurva, postavám ako štandartná 2000 mAh batéria?

Sa špecializujem...

Čakáme dvojičky...

...ja a moja holubička (na balkóne:)

Zákaz je zákaz

Pečky - vlaková stanica

Pečecká desítka

Ostatnú sobotu som bežal. Bežím takmer každú sobotu. Niekedy pomalšie. Inokedy rýchlejšie. Málokedy s číslom na hrudi. Málokedy znamená štyri. Môj štvrtý pretek. Po dvoch maratónoch a jednej dvanástke prišla na radu desiatka (beh!, nie pivo:).

Odhodlať sa nebolo ľahké

Proti boli mininálne dva faktory: bolesť a ego.

Bolesť

Národný beh Devín - Bratislava 2007 vyryl mi v podvedomí hlbokú brázdu plnú lepkavej a páchnucej zmesy bolesti, beznádeje a hanby. Čo i len zmienka o klaní bežeckom kratšom maratónu tyká mi okom ako i úst kútikom.

Platí totiž pravidlo, že čím je pretek kratší, tým je bolesť koncentrovanejšia. Povedzme, že priemerný bežec či bežkyňa musí počas preteku metabolizovať dvesto jednotiek bolesti - bolitrov. V prípade maratónskej trate s výsledným časom 3:20, to predstavuje jeden boliter za minútu. Pri desaťkilometrovom preteku s časom 40 minút je to však už päť bolitrov za minútu. Objektívne teda desiatka bolí päťkrát viac ako maratón. Subjektívne ešte viac, najmä u jedincov so sklonom k hystérii.

Ego

Ego – tá hnusná, malá, autonómna vec spôsobujúca eróziu vnútornej integrity. Ničí, ubližuje, no zároveň posúva ďalej - núti urobiť o jeden krok navyše. Prislúcha mu autorstvo všetkých veľkohubých vyhlásení, ktoré musím následne a hlavne pracne realizovať. A že ich zrovna o „desiatke pod štyridsať“ nebolo málo.

3, 2, 1, štart

Vzal som kondíciu utuženú tohtoročnými necelými tristo kilometrami behu a tváril sa nenápadne. V stredoeurópskom priestore silne ovládanom kultúrou vyznávania neúspechu, vlastnej nemohúcnosti a krásnych päťdesiatychsiedmych miest našich reprezentantov, sa inak ani nedá. Etiketa jednoznačne požaduje: mať sa zle, nebyť vo forme a ideálne mať i nejaký ten zdravotný problém. Schválne, počuli ste niekedy z úst Stredoeurópana niečo ako: „tvrdo som trénoval, načasoval formu, dnes vyhrám/dám osobák“? Šport je samozrejme iba reflexiou celospoločenskej klímy.

Takže tváril som sa nenápadne a myslel na to, že prvú polovicu zabehnem tesne pod dvadsať minút. Zbytok už bude biochemicky-fyzikálna rovnica, v ktorej nie je miesto pre žiadne subjektívne premenné. Jednoducho si ich nepripušťam. Viem sa predsa maximálne koncetrovať a podať výkon na úrovni vlastného potenciálu.

Kyslík stačil. Dobehol som v čase 39:41. Vedomý si toho, že ide o moje súčasné absolútne maximum – priemerny tep 198 bpm (97% HR_max) to len dokazuje. Priemer druhej polovice bol dokonca 202 bpm a posledný kilometer som išiel na reálnych 100% pri tepe 204 bpm.

Medzičasy

Kilometer	Čas	Priemerný tep
1. a 2.	7:40	190
3.	4:04	197
4.	3:59	198
5.	3:58	196
6.	4:03	203
7.	4:06	200
8.	3:51	202
9.	4:03	202
10.	3:53	204

Profil