Devín - Bratislava v znamení diabla

Tretí pretek kariéry, tretie štartové číslo končiace na šesť, 666. Náhoda alebo znamenie zoslané samotným diablom? Poverčivý nie som. Ale je to boj. Výchova systematicky vštepujúca metafyzické súvislosti obsahu sna a znamení božej prozreteľnosti vo mne zachovala svoje stopy. A tak moja vnútorná integrita musí čelit zákerným a najmä nečakaným útokom čiernej mačky, zeleného trabantu či pána kominára.
Ostatnú nedeľu som však, úplne nepripravený, stretol samotného diabla a prešiel ohňom pekelným: 60. ročník Národného behu Devín - Bratislava.
Trápnych dvanásť kilometrov nemôže nás maratóncov nijako rozhádzať. Ide predsa len o trochu intenzívnejší tréning, ktorý by som tak-či-tak absolvoval. Vzhľadom na túto skutočnosť som si v sobotu doprial mtb uphill časovku a ďalších 820 výškových metrov ako bonus k tomu.
To som ale nemal robiť! Ranný kľudový pulz ukazuje 47 bpm namiesto, pre plnú regeneráciu obvyklých, 43. Predzávodné rozcvičovanie sa nekompromisne drží o desať - pätnásť tepov vyššie ako je zvykom. Nervozita? Na štart sa pripravuje ďalších tisíctristo bežcov a civilov. Medzi nimi i môj odveký súper.

Štart

Desať hodín, rana z historického dela. Predsavzatie podať žalobu na organizátora za poškodenie sluchu. Stúpanie - tep 200 bpm. Otáčkomer v červenom poli. Rýchlejšie to nejde. Iným áno - nepríjemné zistenie. Desať kilometrov do cieľa, zbytkami voľných zdrojov sa snažím prepočítať rýchlosť. Je pod 4:30. Napriek tomu ma všetci húfne predbiehajú. Nie alfasamci v mojej vekovej kategórii, ale deduškovia, ktorí pôsobia, že ich hlavnou motiváciou je stihnúť vlastnú kremáciu:)))
Do konca preteku sa na objektívnej situácii nič nemení. Subjektívna sa neustále zhoršuje. Priamo úmerne zväčšujúcej sa nenávisti voči behaniu a športu vôbec. Tá svoj klimax dosahuje na desiatom kilometri: predbieha ma typický posilovňovo-cartunningový mäsiar a nevedomky napomáha k zvnútorňovaniu toľkokrát počutej mudrosti nesúdiť bežca podľa obalu.

Cieľ

Do cieľa sa dostávam po 50 minútach a tridsiatichdvoch sekundách, ktoré ma zaradia na 150. miesto v rámci kategórie a 228. absolútne. Priemerná rýchlosť 4:20/km je nad moje začiatočnícke očakávania. Priemerný tep 194 bpm je zrejme nad očakávania celého telovýchovného lekárstva. Zároveň vysvetľuje mieru utrpenia: päťdesiat minút na 95% výkonu totiž naozaj bolí. Bolí dokonca viac, ako môj doteraz najdrsnejší športový zážitok: minuloročných päť cyklohodín na 83%.

Záver

Čím viac bolesti, tým väčšia eufória (len aby nedošlo k patologickej závislosti:).