Je všeobecnou pravdou, že úspech je človeku skôr na škodu ako na osoh.
Jeff Bezos, zakladateľ
amazon.com, sa zopár rokov dozadu v rozhovore pre
Playboy zmienil o tzv. fenoméne zdanlivej priamej úmery medzi hodnotou akcií a výškou IQ ich vlastníka. Tzn.: ak vaše akcie vzrastú ročne o 30%, nadobudnete pocit, že spolu s nimi rástla i vaša inteligencia. No opak je pravdou, ako i predzvesťou nasledného voľného pádu.
Prečo Jeffa spomínam? V ostatnej dobe sa mi na športovom poli nebývalo darí a bez väčších problémov dosahujem svoje ciele. Na jeseň to bol
maratón pod 3:30 za 3:21:56, posledne v Pečkách
prvá desiatka života a hneď pod štyridsať. Spolu s daľšími faktormi (najmä tréningovými objemami mierne nad 100km mesačne:) pomaly a nenápadne nadobúdam pocit vynimočnosti ústiaci do pasce špecializácie.
Je špecializácia zlá? Všeobecne nie. Špecializácia ako základ deľby práce nás sprevádza minimálne 12 000 rokov. Kde je teda háčik? V špecializácii! Tá totiž úlne ignoruje ľudský rozmer, potrebu spontánnosti, potrebu autenticity. Mení ľudské bytosti v
batérie.
Karol na 26-om km. A moja ľútosť, že nie som vyfotený vedľa neho :(
Niečo vám prezradím:
nie som baterka a mám v pláne dať maratón pod tri hodiny. Ešte tento rok. Ale nikomu to nehovorte. Mal by som sa preto špecializovať: prvú polovicu sezóny pracovať na rýchlosti. Behať desiatky, maximálne polmaratón (mimochodom ten pobežím v
Pardubiciach so snahou podliesť jeden a pol hodiny).
Späť k batériam. Je nedeľa 30. marca 2008. Ulice sú plné ľudí, cesty plné vodičov s vysokým krvným tlakom kvôli výluke dopravy v centre a na mostoch. Stovky ľudí bežia
Bratislavský ČSOB maratón. Ja iba
fotím. V mene špecializácie. Fandím Karolovi, s ktorým som odbehal minimálne polovicu prípravy, kecám s
Marcelom (mimochodom prežívajúcim podobný pocit nenaplnenia ako ja), úžívam slniečka s
Katkou zaneprázdnenou špecializáciou
novinárky a pýtam sa sám seba
prečo? Prečo ja, kurva, postavám ako štandartná 2000 mAh batéria?
Sa špecializujem...
