Takto sa behá...

...pod vedením športovej riaditeľky Andrei Berešovej. Takto sa behá v hale bez GPS signálu. Takto sa behá bez snímača TF. Takto sa behá bez kontrolných mechanizmov. Takto sa behá šesť osemstoviek.

	čas	rýchlosť
#1	0:02:40	3:20/km
#2	0:02:40	3:20/km
#3	0:02:45	3:26/km
#4	0:02:49	3:31/km
#5	0:02:50	3:32/km
#6	0:02:46	3:27/km
spolu	0:16:30	3:26/km

Mať na displayi rýchlosť alebo aspoň tep, tak viem, že rýchlejšie ako 3:40/km to behať neviem:) Takto som to nevedel...

ČSOB City Marathon 2008 (Bratislava)

Je všeobecnou pravdou, že úspech je človeku skôr na škodu ako na osoh. Jeff Bezos, zakladateľ amazon.com, sa zopár rokov dozadu v rozhovore pre Playboy zmienil o tzv. fenoméne zdanlivej priamej úmery medzi hodnotou akcií a výškou IQ ich vlastníka. Tzn.: ak vaše akcie vzrastú ročne o 30%, nadobudnete pocit, že spolu s nimi rástla i vaša inteligencia. No opak je pravdou, ako i predzvesťou nasledného voľného pádu.

Prečo Jeffa spomínam? V ostatnej dobe sa mi na športovom poli nebývalo darí a bez väčších problémov dosahujem svoje ciele. Na jeseň to bol maratón pod 3:30 za 3:21:56, posledne v Pečkách prvá desiatka života a hneď pod štyridsať. Spolu s daľšími faktormi (najmä tréningovými objemami mierne nad 100km mesačne:) pomaly a nenápadne nadobúdam pocit vynimočnosti ústiaci do pasce špecializácie.

Je špecializácia zlá? Všeobecne nie. Špecializácia ako základ deľby práce nás sprevádza minimálne 12 000 rokov. Kde je teda háčik? V špecializácii! Tá totiž úlne ignoruje ľudský rozmer, potrebu spontánnosti, potrebu autenticity. Mení ľudské bytosti v batérie.

Karol na 26-om km. A moja ľútosť, že nie som vyfotený vedľa neho :(

Niečo vám prezradím: nie som baterka a mám v pláne dať maratón pod tri hodiny. Ešte tento rok. Ale nikomu to nehovorte. Mal by som sa preto špecializovať: prvú polovicu sezóny pracovať na rýchlosti. Behať desiatky, maximálne polmaratón (mimochodom ten pobežím v Pardubiciach so snahou podliesť jeden a pol hodiny).

Späť k batériam. Je nedeľa 30. marca 2008. Ulice sú plné ľudí, cesty plné vodičov s vysokým krvným tlakom kvôli výluke dopravy v centre a na mostoch. Stovky ľudí bežia Bratislavský ČSOB maratón. Ja iba fotím. V mene špecializácie. Fandím Karolovi, s ktorým som odbehal minimálne polovicu prípravy, kecám s Marcelom (mimochodom prežívajúcim podobný pocit nenaplnenia ako ja), úžívam slniečka s Katkou zaneprázdnenou špecializáciou novinárky a pýtam sa sám seba prečo? Prečo ja, kurva, postavám ako štandartná 2000 mAh batéria?

Sa špecializujem...

Pečecká desítka

Ostatnú sobotu som bežal. Bežím takmer každú sobotu. Niekedy pomalšie. Inokedy rýchlejšie. Málokedy s číslom na hrudi. Málokedy znamená štyri. Môj štvrtý pretek. Po dvoch maratónoch a jednej dvanástke prišla na radu desiatka (beh!, nie pivo:).

Odhodlať sa nebolo ľahké

Proti boli mininálne dva faktory: bolesť a ego.

Bolesť

Národný beh Devín - Bratislava 2007 vyryl mi v podvedomí hlbokú brázdu plnú lepkavej a páchnucej zmesy bolesti, beznádeje a hanby. Čo i len zmienka o klaní bežeckom kratšom maratónu tyká mi okom ako i úst kútikom.

Platí totiž pravidlo, že čím je pretek kratší, tým je bolesť koncentrovanejšia. Povedzme, že priemerný bežec či bežkyňa musí počas preteku metabolizovať dvesto jednotiek bolesti - bolitrov. V prípade maratónskej trate s výsledným časom 3:20, to predstavuje jeden boliter za minútu. Pri desaťkilometrovom preteku s časom 40 minút je to však už päť bolitrov za minútu. Objektívne teda desiatka bolí päťkrát viac ako maratón. Subjektívne ešte viac, najmä u jedincov so sklonom k hystérii.

Ego

Ego – tá hnusná, malá, autonómna vec spôsobujúca eróziu vnútornej integrity. Ničí, ubližuje, no zároveň posúva ďalej - núti urobiť o jeden krok navyše. Prislúcha mu autorstvo všetkých veľkohubých vyhlásení, ktoré musím následne a hlavne pracne realizovať. A že ich zrovna o „desiatke pod štyridsať“ nebolo málo.

3, 2, 1, štart

Vzal som kondíciu utuženú tohtoročnými necelými tristo kilometrami behu a tváril sa nenápadne. V stredoeurópskom priestore silne ovládanom kultúrou vyznávania neúspechu, vlastnej nemohúcnosti a krásnych päťdesiatychsiedmych miest našich reprezentantov, sa inak ani nedá. Etiketa jednoznačne požaduje: mať sa zle, nebyť vo forme a ideálne mať i nejaký ten zdravotný problém. Schválne, počuli ste niekedy z úst Stredoeurópana niečo ako: „tvrdo som trénoval, načasoval formu, dnes vyhrám/dám osobák“? Šport je samozrejme iba reflexiou celospoločenskej klímy.

Takže tváril som sa nenápadne a myslel na to, že prvú polovicu zabehnem tesne pod dvadsať minút. Zbytok už bude biochemicky-fyzikálna rovnica, v ktorej nie je miesto pre žiadne subjektívne premenné. Jednoducho si ich nepripušťam. Viem sa predsa maximálne koncetrovať a podať výkon na úrovni vlastného potenciálu.

Kyslík stačil. Dobehol som v čase 39:41. Vedomý si toho, že ide o moje súčasné absolútne maximum – priemerny tep 198 bpm (97% HR_max) to len dokazuje. Priemer druhej polovice bol dokonca 202 bpm a posledný kilometer som išiel na reálnych 100% pri tepe 204 bpm.

Medzičasy

Kilometer	Čas	Priemerný tep
1. a 2.	7:40	190
3.	4:04	197
4.	3:59	198
5.	3:58	196
6.	4:03	203
7.	4:06	200
8.	3:51	202
9.	4:03	202
10.	3:53	204

Profil

S behej.com v Brne

Katka s Forestom spískali ďalšie zo stretnutí pod hlavičkou behej.com. Tentokrát v Brne, teda dostatočne ďaleko na to, aby som sa nezúčastnil. Situácia sa má však tak, že môj vzťah s Katkou nadobudol od stretnutia v Studenej menej formálny charakter (zvyknem sa vedľa nej budiť:), čím sa moja účasť stala povinnou jazdou...

Na štyri hodiny cestovania pripadlo poldruha hodiny behania plus dobré tri hodiny krčmovania. Pomerne nepriaznivý pomer. Ten však poľahky znegovala účasť cez štyridsať behuchtivých čudákov. Keď k nim pridám fajnú trať okolo Brnenskej priehrady, s ešte fajnejším profilom, detskú radosť z občasného bahnenia sa a v závere i trocha rivality dostávam nedeľu aká má byť!

Rečou čísel sme ubehli 16 a pol kilometra pri tempe 5:04/km (druhá skupina okolo 10km). To je však nepodstatné v porovnaní s možnosťou sa stretnúť s ľuďmi, ktorých som doteraz vídal iba v svete 2.0.

Fotky, blogy a iné

Moja fotogaléria
GPS log
Trasa v Google Earth
Společný běh s behej.com (Forest)
Běžecký den, Brno, 20. 1. 2008 (Luckyboy)
Fotogaléria @ behej.com

Maratón pod 3:30 - Maratón pod 3:22

Do Prahy som pricestoval plný nedôvery v samého seba: celý týždeň som sa necítil vo forme, navyše moje bežecké sebavedomie značne podkopalo i predzávodné znižovanie intenzity a objemov. Očakávania boli pesimistické, no pražská realita s rannou teplotou okolo 1°C bola ešte drstnejšia. Mal som dva dni na aklimatizáciu a väčšinu mozgového výkonu zabrala otázka čo na seba?

Na štart Pražského maratónu v Stromovke som odchádzal zmierený s tým, že pobežím v dvoch tričkách s dlhým rukávom v kombinácii s vestou proti vetru. Nechcel som veriť vlastným očiam, keď si ostatní borci v šatni pripínali štartovné číslo priamo na tričko. Chvíľu som ich považoval za vadných a vzápätí som sa nechal strnúť davom – dobre som urobil. V inom prípade by mi hrozila vážna dehydratácia či dokonca úpal. Nie žeby sa zmenilo počasie, no priemerný tep 180bpm, mojich 88% maxima, dokáže vyprodukovať dostatok tepla. Ku koncu už viac ako by som si želal. Vhod padli dokonca i hubky s vodou, na ktoré som pôvodne neveriacky vypliešťal oči.

Subjektívne hodnotenie preteku je skôr negatívne. Dopustil som sa snáď všetkých základných chýb, pred ktorými býva maratónska omladina varovaná: prepálil som tempo, pretekal sa s inými, silou-mocou sa držal rýchlej skupiny, ignoroval tep, slepo dôveroval údajom z GPS, jedol a pil podľa pocitu. Vďaka spomenutým blbostiam sa mi podarilo niečo s čím som naozaj nepočítal: zlepšenie osobného maxima o vyše 34 minút, časom 3:21:56. Časom natoľko nečakaným, že ani cieľové foto nemám. Môj dvorný fotograf sa totiž do cieľa dostavil niekedy okolo 3:23 :)

Mimoriadne kladne hodnotím pretek cez prizmu emócií. Konečne mi maratón dal to, čo sľuboval a pri prvom pokuse nesplnil. Stres, strach, návaly eufórie, zimomriavky, nutnosť všetko vypustiť, tupo a rozostrene civieť pred seba a sústrediť sa na jediný cieľ. V cieli som bol natoľko dojatý, že som takmer slzu upustil.

Príjemné i menej príjemné fenomény pokračovali i po návrate do základného tábora. Tým menej príjemným bola chôdza po štyroch v snahe nájsť nejakú oporu, ktorá by mi pomohla sa prinavrátiť do radu antropoidov, teda na dve nohy. Naopak príjemné bolo zistenie, že som to tempo ani tak veľmi neprepálil. Polovica za 1:40:40 (4:46/km), druhá za 1:41:16 (4:48/km).

Po prvom maratóne som zaradil ďakovačku a napriek tomu, že pri tomto počine pociťujem určitú trápnosť, urobím tak i teraz. Ďakujem vám milí moji čitatelia, pretože práve vy ste boli hlavnou hybnou silou v časoch, kedy som to chcel z fyzických či motivačných dôvodov zabaliť a behať len tak pre potešenie. Plus pridávam ešte jedno špeciálne poďakovanie - to patrí slečne čitateľke z Prahy, nielen za poskytnutie základného tábora:)

Je priskoro na veľkohubé vyhlásenia, no je možné tento seriál o pár mesiacov prinesie druhú sériu s pozmeneným názvom „Maratón pod 3:15“ :)))

Maratónske päťky

Dlho som v sebe živil nádej na čas pod 3:20, čo ma hnalo dopredu. K vytriezveniu ma primel až fakt, že odchýlka merania GPS bola vyše 500 metrov. Podľa GPS som však maratón dokončil za 3:19 aj nejaké drobné:)

Linky

Fotogaléria k Pražskému maratónu v Stromovke

Článok o Pražskom maratóne na www.behej.com

Maratón pod 3:30 - posledné prípravy

Plán vs. realizácia :)

Maratón pod 3:30 - posilovač sebavedomia

Nie je to veľmi rozumné ani prospešné, ale moja psychika to potrebovala. Test na 30 kilometrov v tempe maratónu som absolvoval minulý týždeň. S výsledkom som spokojný a už si dokonca dovolím tvrdiť, že ak ma nepostihne nejaká nečakaná nepríjemnosť, tak tri a pol hodinovú hranicu zlomím.

Spomínanú vzdialenosť som zdolal za dve hodiny a dvadsaťšesť minúť, teda rýchlosťou 4:52/km pri priemernom tepe 167bpm (pri závode samotnom očakávam priemer niekde medzi 171 - 174bpm). Radosť mi čiastočne pokazila následná analýza rýchlosti na jednotlivých úsekoch, ktorá vykazuje neklamné znaky spomaľovania, nie však natoľko tragického, že by som to vo vytúženom čase nedoklepal. Navyše rátam s tým, že svoju daň si určite vybrala i takmer 3% dehydratácia, keďže z praktických dôvodov som mal k dispozícii iba 3 decilitre vody. Viac v grafoch...

Rýchlosť - 1km úseky

rovnomerná rýchlosť mi veľa nehovorí ;)

Rýchlosť - 2km úseky

7. - 15. kilometer som sa až priveľmi snažil dohnať stratu spôsobenú rozklusom počas prvých dvoch

Rýchlosť - 5km úseky

pri rozsekaní na 5km úseky je spomaľovanie už úplne evidentné

Priemerná tepová frekvencia - 5km úseky

priemerný tep nevykazuje známky hodné znepokojenia :)

Keď nie behom, tak perom

Presnejšie povedané klávesnicou. Maratón v Košiciach mal byť ívntom, ktorý sa na šesť mesiacov zapíše do análov mojej bežeckej kariéry, ako miesto osobného rekordu v behu maratónskom. Z bližšie špecifikovaných dôvodov ním bude Praha (dúfam a pevne verím). To však nijako nemohlo zabrániť tomu, aby som sa stal jeho súčasťou aspoň písaným slovom: prostredníctvom môjho prvého autorského počinu pre www.behej.com.

Maratón pod 3:30 - zmena plánov

Človek mieni, blbosť mení;) Toľko zhrnutie. Dlhšia verzia je taká, že som si príliš zatiahol šnúrky na teniskách, vďaka čomu som si na malíčku vyrobil ani nie že pľuzgier, ale doslova popáleninu vyššieho stupňa (zvláštne, že počas behu som vôbec nič necítil), ktorá ma na týždeň poslala do zálohy. Viem, že pre profesionála mojej úrovne je to absolútne nepochopiteľná, školácka chyba, no stalo sa.

Aby som to príliš nenaťahoval: stále nástojím na maratóne pod 3:30, no nebude to v Košiciach, ale o dva týždne neskôr v Stromovke, 20. októbra. Chýbajú mi totiž behy vyšších objemov a pri zodpovednosti za materiálne pomery rodín mojich agentov, manažérov, trénerov a v neposlednom rade sponzorov si tie Košice na tričko jednoducho nevezmem!!!

Minulý týždeň som absolvoval tréningovo polmaratón na tempe 4:48/km pri priemernom tepe 171bpm, t.j. za 1:41:25. Vrátane rozklusu a výklusu to bolo v ten deň 30 kilometrov. Bežalo mi to vcelku zľahka, neprekážala ani búrka, ani rozbahnená poľná cesta, dokonca ani zopár kilogramov blata, ktoré sa počas behu na mňa navešalo. Pichanie v kolenách na druhý deň už prekážalo - také niečo tu už nebolo dobré dva roky. Pripisujem to chladnému počasiu, mizivému rozcvičeniu, ale múdrejší budem až po ďalšej tridsiatke, ktorá na mňa čaká vo štvrtok. Cez víkend príde na rad ešte jedna dvadsaťpäťka. Celkovo za týždeň by to malo dať tak 90 kilometrov. Ten minulý sa počítadlo zastavilo na cifre 87, čo je mimochodom najvyšší týždenný záhul odkedy behám.

Polmaratón po kilometroch

asi vidieť, že každých 5 km som jedol, ak sa prehĺtanie gélu dá považovať za jedenie ;)

30 km bahna ;)

treba zažiť...

Maratón pod 3:30 - likvidačný tréning?

Mám to za sebou: najťažší intervalový tréning prípravy - 5x 2km v tempe preteku na 10 km. Bolesti som sa nebál, tú mám rád. No veľmi som sa bál zranenia, ktoré by de facto odpískalo celé maratónske snaženie. Zdravotné potiaže sa zatiaľ neohlásili, tak dúfam, že ráno sa zobudím v stave rovnakom, ako sa uložím.

Prvýkrát na dráhe

Dráhu nemám veľmi v láske a vďaka môjmu osobnému trénerovi na ňu ani nemusím. Pán tréner je veľmi sofistikovaný, napája sa na satelity na obežnej dráhe, každú chvíľu pípa a kadečo vypisuje na svojom skromnom displayi. Vie dokonca rátať okruhy bez toho, aby som sa ho dotkol. Fakt trieda. No na druhej strane, čo by som to bol za atléta, keby som si dráhu aspoň raz neomakal? A tak som si aj omakal. Zhodou okolností išlo o ten istý okruh, na ktorom som počas násťročenstva behával 12-minútovky. Tých 12 - 13 okruhov bolo vrcholom vytrvalosti. Dnes som to obkrúžil 64-krát a nemám pocit, že by to bolo niečo výnimočné. Jednoducho referenčné premenné sa trochu zmenili:)

Bežalo to prakticky samo. Neviem si to vysvetliť. Žeby počasie? Nechápem. Navyše včera som behal kopce, neudržal som sa na uzde a strávil takmer 14 minút nad anaeróbnym prahom. Prvé štyri intervaly som sa musel krotiť - každú chvíľu som bol pod 3:40/km, ten posledný už bol na krv. Chcel som sa dostať pod 3:40/km, začiatok som slušne prepálil a zbytok interalu som mal čo robiť, aby som sa pod 3:50/km udržal.

čas	TF priemer	TF max	rýchlosť (km/h)	rýchlosť (min/km)
0:07:41	189	196	15,6	3:50/km
0:07:34	189	194	15,8	3:47/km
0:07:35	188	197	15,8	3:48/km
0:07:26	188	195	16,1	3:43/km
0:07:31	192	200	16,0	3:45/km

Nebudem tu nič hrať: mám zo seba naozaj dobrý pocit. Najmä v kontraste so samým sebou spred pol roka, kedy ma beh pod 5:00/km dostával do silného kyslíkového dlhu a bežať akúkoľvek vzdialenosť pod štyri minúty bolo nereálne. Nerozumiem však súvislosti medzi intervalmi a maratónom. A či vôbec nejaká existuje. Na odpoveď si budem musieť počkať do sobotných tridsiatich kilometrov a možno až do 7. októbra.

Maratón pod 3:30 - oprava

Oprava: predchádzajúci týždeň som vinou sieťového škriatka uverejnil nesprávny tréningový plán a tým som mohol mnohých zaviesť, za čo sa úprimne ospravedlňujem. Náplňou minulého týždňa malo byť totiž intenzívne polihovanie hore orgánom, nezriadené prežieranie sa a rozjímanie nad zmyslom a miestom športu v živote človeka. Plán som dôsledne dodržal a som teda na najlepšej ceste k pokoreniu vysnívanej tri a pol hodinovej méty:)

Čo bolo, bolo, terazky som maratónec a preto tento týždeň absolvujem šesť trénigov v následovnom znení:

Pondelok	10 km aeróbne
Utorok	12 km aeróbne
Streda	3 km rozklus 5x2km v tempe preteku na 10km 3 km výklus
Štvrtok	10 km aeróbne
Piatok	voľno
Sobota	30 km
Nedeľa	8 km regeneračne
SPOLU	86 km

Maratón pod 3:30 - má to zmysel?

Neľakajte sa! Neprepadol som depresii, ani nie som pretrénovaný. Ide skôr o to, že za osem týždňov sa na maratón natrénovať nedá - určite nie na čas pod 3:30. Buď to v sebe mám už teraz, alebo nie. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že viac toho môžem pokaziť, ako vylepšiť. Pomaličky začínam prepadať predštartovnej paranoji a každé zakašľanie, či malá boliestka vo mne prebúdza hypochondra. Neviem pochopiť prečo mám behať intervaly, keď riziko zranenia je u nich nepomerne vyššie. A už vôbec si neviem predstaviť, čím všetkým si musia prechádzať v obdobnej situácii elitní atléti.

Miloš Škorpil v jednom z článkov pre behej.com napísal: "Maraton není závod proti soupeřům. Maraton je běh, v němž poznávám svou odolnost, tedy jediným soupeřem jsem si já sám." Ja pridám, že tú odolnosť spoznám najmä počas prípravy naň. Hlavným cieľom je v zdraví prežiť prípravu a pretek samotný len potvrdí prípadne vyvráti, či som na to mal alebo nie.

Tréning na tento týždeň

Pondelok	voľno
Utorok	15 km aeróbne
Streda	3km rozklus 10x1 km v tempe na 10 km 3km výklus
Štvrtok	12 km voľne
Piatok	voľno
Sobota	30 km voľne
Nedeľa	8 km voľne alebo bicykel hokej
SPOLU	73 - 81 km

Maratón pod 3:30 - deň zúčtovania

Deň D je vzdialený päť týždňov. Nateraz tomu nasviedča najmä kalendár. Tréningová morálka mierne zaostáva. Ostatne, presvečte sa o tom sami.

Týždeň #34: 20. 8. - 26. 8. 2007

Deň	Plán	Skutočnosť
Pondelok	10 km voľne	10 km @ TF 157bpm
Utorok	10 km voľne	10 km @ TF 157 bpm
Streda	2 km rozklus 4x1 km v závodnom tempe na 10km (t.j. 4:20min/km) 2 km výklus	2 km rozklus 4x1 km @ 3:50/km 2 km výklus
Štvrtok	10 km voľne	11 km @ TF 152bpm
Piatok	voľno	voľno
Sobota	bežecký víkend behej.com	behej.com: 37 km kopce
Nedeľa	bežecký víkend behej.com	behej.com: 7,5 km voľne

Spolu:

• beh 85 km za 8 hodín.

Týždeň #35: 27. 8. - 2. 9. 2007

Deň	Plán	Skutočnosť
Pondelok	voľno	voľno
Utorok	8 km voľne	bicykel 35 km
Streda	10 km voľne	bicykel 53 km
Štvrtok	voľno	voľno
Piatok	12 km fartlek	2 km rozklus 12 km @ TF 161bpm (4:51/km)
Sobota	8 km voľne	bicykel 59 km kopce
Nedeľa	32 km v miernom tempe	20 km voľne 1 hodina hokej

Spolu:

• beh 34 km za 3:06
• bicykel 147 km za 7 hodín

Víkend s behej.com - môj najťažší beh

Bol som na bežeckom stretnutí s behej.com a bolo super. Ale to už viete. Chcem, aby ste vedeli ešte niečo: v sobotu sme bežali:) Všetka aktivita bola postavená na báze dobrovoľnosti, každý si mohol vybrať podľa svojich schopností a možností. Dĺžka tratí bola 10, 14, 21 a 37 kilometrov. Zvolil som dvadsaťjednotku a prvýkrát v novodobých dejinách môjho behania som sa stal súčasťou približne dvadsaťčlenného bežiaceho telesa. Zákon toku energie v sústave bežiaceho telesa znie: kinetická energia telesa sa transformuje na energiu emočnú, ktorou vyvolaná eufória udržuje teleso v chode bez ohľadu na vonkajšie podmienky. Také malé perpetuum mobile (teda aspoň do chvíle, kedy dojde glykogén:).

Vzhľadom na vyššie uvedený zákon sa náš hadík bezbolestne preplazil cez vrchol Javořice (836 m.n.m.) a mieril naspäť k hotelu. Z ochrannej atmosféri telesa som spolu s Marcelom vystúpil cca. 3 kilometre pred cieľom v snahe dobehnúť vedúcu dvojicu. Preťali sme teda energetické toky, zapli prídavné spaľovanie a celé dva kilometre sme sa rýchlosťou 3:50/km hnali za uprchlíkmi. Zámer síce vyšiel, no táto krátkozraká mladícka nerozvážnosť závažne nahlodala vôľové centrum mozgu a tajná túžba - zúčastniť sa na behu najdlhšom, presla byť túžbou.

5 statočných :)

Po krátkej prestávke vybehli, s cieľom vrátiť sa na Javořici, traja bežci: Miloš, Witty a Oslík. Stačilo však pár sekúnd a davová psychóza nás - Marcela a mňa - vtiahla do deja na ďalších 16 kilometrov. Pre Oslíka a Marcela to bol najdlší beh v živote, pre mňa ten najťažší - prevýšenie a priemerná templota 30°C si vypýtali svoje. No zároveň bol aj ten nakrajší.

Víkend s behej.com

Bežecký server behej.com organizoval setkání běžců všech kategorií ve Studené u Telče. Ťažko napísať niečo viac ako, že išlo o akciu s veľkým A: stretla sa skvelá partia ľudí, ktorí vďaka vydarenému programu a organizácii prežili víkend ako má byť. A keďže sa mi podarilo prekonať prirodzenú lenivosť vo vzťahu ku zbieraniu megapixelov, mám tú česť podeliť sa o zážitky nielen slovom, ale i obrazom.

Ďakujem celému tímu behej.com - za to, že majú radi beh a mnohých z nás tým nakazili.

Anotácia

Dobýjanie vrchu Javořice (836 m.n.m) v podaní ultrahvězdy Miloša Škorpila a Wittyho.

Javořice je za nami - v tejto chvíli poniektorí z nás netušia, že sa hecnú a dajú Javořici ešte raz (vrátane mňa).

Miloš pri osvetovej činnosti: bežecká abeceda, strečing, technika behu a samozrejme příběhy z války:)

Večerná regenerácia v rašelinisku, ktoré vzdialene pripomínalo vodu:)

Moja maličkosť a Katka, ktorej organizačný talent vrchovatou mierou prispel k spokojnosti nás všetkých.

Maratón pod 3:30 - intervalový tréning

Dnes ráno som sa zobudil a cítil som sa akoby ma prešla lokomotíva. Nevládne nohy, bolesť v hrdle a kľudový tep 50 (normálne 43 - 46bpm). Na svedomí to má včerajší intervalový tréning - prvý v mojej bežeckej kariére. Podľa tréningového plánu som mal absolvovať 4x1km v tempe závodu na desať kilometrov, t.j. 4:20/km. Nesmierne som sa tešil, že sa konečne vybláznim i pri behaní. Rovnako ako to robím pri hokeji alebo na bicykli. Doteraz som behal iba súvislím tempom a tak, keď Garmin odpípal začiatok prvého intervalu, s vervou som vyrazil čo nohy a pľúca stačili. Celé som to zopakoval štyrikrát, tempo som riadne prepálil - 3:50/km - a na konci to bolo cítiť. Na budúci týždeň mám to isté, no tých intervalov bude desať. Tam si to tempo budem musieť postrážiť (ak nechcem umrieť:)

Intervaly - v tabuľke

čas	TF priemer	TF max	rýchlosť (km/h)	rýchlosť (min/km)
00:03:44	180	193	16,0	3:44/km
00:03:49	187	199	15,7	3:49/km
00:03:47	188	196	15,8	3:47/km
00:03:48	192	200	15,8	3:48/km

Intervaly - v grafe

Medzi intervalmi bola zaradená pauza 3 minúty. Zvyšujúcu sa únavu možno videť na pomalšom klesaní tepu po každom itervale.

Maratón pod 3:30 - prvý test

Prvý test kadečo napovedal, len ešte neviem čo:) Nateraz mi výsledok príde pozitívny, no až čas ukáže. O čo teda išlo? Zabehnuť osem kilometrov na hornej hranici základnej vytrvalosti 1 a zistiť tak moju súčasnú maximálnu aeróbnu rýchlosť.

vzdialenosť	čas	priemerný tep	rýchlosť (km/h)	rýchlosť (min/km)
8,11 km	0:42:13	158 bpm	11,5 kph	5:12/km

Základna vytrvalosť 1 prestavuje pásmo vytrvalosti, pri ktorom sú energetické požiadavky organizmu hradené aeróbne, teda pri dostatočnom prísune kyslíka, nedochádza k hromadeniu laktátu ako metabolitu glykolýzy a veľká časť energie je dodávaná prostredníctvom tukového metabolizmu. Po slovensky to znamená, že čisto teoreticky - pri dostatočnom prísune tekutín, minerálov a sacharidov - je bežec schopný podávať výkon tejto intenzity donekonečna resp. do bodu, kedy sa mu minú tukové zásoby, čo u človeka s 10% telesného tuku predstavuje približne 700 kilometrov behu (mimochodom, kto z nás hobby bežcov má iba 10%:).

Na obrazovke to vyzerá dobre, no prax je iná. S postupujúcou únavou tepy rastú, no rýchlosť nie. Počas svojho prvého maratónu som dosiahol priemernú rýchlosť 5:37/km. Na jej urdžanie počas prvých desiatich kilometrov som potreboval tepať 164 krát za minútu. Medzi desiatym a dvadsiatym to už bolo 167bmp a nasledujúcich desať kilometrov si vypýtalo 171bpm. Budú teda potrebné ďalšie testy na dlhších tratiach - 20 až 30km - kde sa pokúsim držať konštantnú rýchlosť a neskôr využiť analytické schopnosti Microsoft Excelu, ktorý vykúzli polynóm šiesteho rádu, z ktorého už poľahky namodelujem vhodný úvodný tep. Uvidíme nakoľko bude kompatibilný so zamýšľanou rýchlosťou 5:00/km (alebo aj trocha rýchlejšie, kedže aj močiť treba:).

Moje tréningové pásma

Pre ilustráciu uvádzam moje tréningové pásma, ktoré sú odvodené od TFmax 204.

pásmo	beh	cyklistika
regenerácia	<144	<123
základná vytrvalosť 1	144 - 164	123 - 154
základná vytrvalosť 1 - 2	165 - 174	155 - 174
základná vytrvalosť 2	175 - 185	175 - 185
špeciálna závodná vytrvalosť	186 - 194	186 - 194
maximálna intenzita	195 - 204	195 - 204

Maratón pod 3:30 - tréningový plán

Tréningový plán je to čo vždy mám, no málokedy ho dodržiavam. Napriek tomu, že sa často cítim, ako otrok čísel a mojím hobby číslo jedna je počítať kroky, otáčky, waty, tepy, kilojouly a hľadať medzi nimi súvislosti, tak napriek tomu k vážnosti tréningovému plánu pristupujem pomerne vlažne. Tréningy zväčša nevynechávam, ale ich obsah do značnej miery podriaďujem pocitom - také to dnes sa mám chuť rozbiť, alebo dnes sa necítim, tak to vyklusám.

Iným problémom je zľadiť bežecký tréning s bicyklom a ľadovým hokejom. Najmä, keď dlhé behy sú naplánované na víkend, rovnako ako bicykel a hokej. Po štyroch hodinách jazdy v kopcoch chodím ako čerstvo narodené sŕňa a pôvodne zamýšľaná večerná dvadsiatka v teniskách neprichádza do úvahy. Rovnako v nedeľu: 30km ráno a večer na ľade jazdím ako na piatich rohypnoloch:)

Každopádne fakt, že moja snaha sa prostreníctvom blogu stala verejnou, ma zaväzuje k väčšej disciplíne a najmä sústredeniu sa prioritne na beh - prinášam teda tréningový plán na tento týždeň, aby som sa dostal pod verejnú kontrolu a musel takto o týždeň skladať účty;)

Pondelok	10 km voľne
Utorok	10 km voľne
Streda	2km rozklus 4x1km v závodnom tempe na 10km (u mňa cca. 4:20min/km) 2km výklus
Štvrtok	10 km voľne
Piatok	voľno
Sobota	bežecký víkend behej.com
Nedeľa	bežecký víkend behej.com

Schopnosť sústrediť sa - citát

Na záver citát Lance Armstronga na tému sústredenia sa: "Floydovi som vysvetlil, že Tour 1999 som nevyhral vďaka dajakému tajomstvu, alebo zázračnému dopingu. Šlo o vystihnutie správnej chvíle. Bolo to vecou lepšieho tréningu a techniky, mojej skúsenosti s rakovinou a následnej ochoty prinášať obete. V tom spočíva vysvetlenie. Ak chcete dosiahnuť niečo významné, musíte mať pevnú vôľu a venovat pozornosť detailom. Ak si dobre pozriete ľudí, ktorí dosiahli veľké úspechy v hociktorom odvetví, zistíte, že niektorí sú charizmatickí, niektorí nie, niektorí sú vysokí, niektorí malí, niektorí tuční, niektorí chudí. No ich spoločným menovateľom je schopnosť dlhodobého, úporného sústredenia."

Maratón pod 3:30 - tajné zbrane (fotostory)

Príprava na maratón je v plnom prúde. Fyzicky som fit, no v hlave mi neustále hlodá červík: Nie je môj cieľ až príliš odvážny? Existuje vôbec reálna šanca zabehnúť pod tri a pol? Spúšťam teda Google a neúnavne hľadám tajné recepty a návody, ako si poradiť. A našiel som: tréningový program afrických šamanov, z ktorého už dlhé roky profitujú elitní bežci čiernej pleti. Keďže ide o tajomstvo tajnejšie tomu na výrobu fenoménu Coca-Cola a Voodoo nie je sranda, nemôžem ho prezradiť. No páli ma jazyk i končeky prstov, a tak to zoberiem okľukou a sprostredkujem vám aspoň pohľad na jeden z mojich tréningových dní, z čoho sa dá mnohé vytušiť...

Najťažšie sa trénuje osamote a preto som rád, že sa ku mne prechodne pripojil dlhoročný kamarát Patrik, inak špičkový stolný tenista, ktorý ku mne prišiel na prázdniny...

...začali sme nákupom...

...nasledovalo plávanie a beh vo vode...

...biopotraviny...

...deň sme zakončili spoločensky u kamaráta Juraja a jeho priateľky Niny. Paťo s Jurom nám predviedli gitarové sóla, chrumkami sme doplnili sacharidy a spokojne sa odobrali do ríše snov.