Víkend s behej.com - môj najťažší beh

Bol som na bežeckom stretnutí s behej.com a bolo super. Ale to už viete. Chcem, aby ste vedeli ešte niečo: v sobotu sme bežali:) Všetka aktivita bola postavená na báze dobrovoľnosti, každý si mohol vybrať podľa svojich schopností a možností. Dĺžka tratí bola 10, 14, 21 a 37 kilometrov. Zvolil som dvadsaťjednotku a prvýkrát v novodobých dejinách môjho behania som sa stal súčasťou približne dvadsaťčlenného bežiaceho telesa. Zákon toku energie v sústave bežiaceho telesa znie: kinetická energia telesa sa transformuje na energiu emočnú, ktorou vyvolaná eufória udržuje teleso v chode bez ohľadu na vonkajšie podmienky. Také malé perpetuum mobile (teda aspoň do chvíle, kedy dojde glykogén:).

Vzhľadom na vyššie uvedený zákon sa náš hadík bezbolestne preplazil cez vrchol Javořice (836 m.n.m.) a mieril naspäť k hotelu. Z ochrannej atmosféri telesa som spolu s Marcelom vystúpil cca. 3 kilometre pred cieľom v snahe dobehnúť vedúcu dvojicu. Preťali sme teda energetické toky, zapli prídavné spaľovanie a celé dva kilometre sme sa rýchlosťou 3:50/km hnali za uprchlíkmi. Zámer síce vyšiel, no táto krátkozraká mladícka nerozvážnosť závažne nahlodala vôľové centrum mozgu a tajná túžba - zúčastniť sa na behu najdlhšom, presla byť túžbou.

5 statočných :)

Po krátkej prestávke vybehli, s cieľom vrátiť sa na Javořici, traja bežci: Miloš, Witty a Oslík. Stačilo však pár sekúnd a davová psychóza nás - Marcela a mňa - vtiahla do deja na ďalších 16 kilometrov. Pre Oslíka a Marcela to bol najdlší beh v živote, pre mňa ten najťažší - prevýšenie a priemerná templota 30°C si vypýtali svoje. No zároveň bol aj ten nakrajší.