Zahájenie prípravy na Košický maratón nezačalo práve učebnicovo. Nie, že by som včera netrénoval. No beh to nebol. Karol je v Egypte, takže absentuje externá motivácia. Kamarát Ivan mal voľno, a tak sme vyrazili na bajkoch na asfalt. Taká aeróbna pohodička: 50 km skôr na kecanie ako jazdenie. Aj sme kecali, no len do istej chvíle. Do tej, kedy nás bez bázně a hany obehol. Len tak: vystrúhal poker face a začal sa vzďalovať. Hovoríme si, že maillot jaune ohroziť nemôže, nebudeme prenasledovať každého. Rozumová stránka je však jedna vec, no povedzte to tej, ktorá má na starosti chlapskú ješitnosť. Tak sme ho nechali pár kilometrov vydusiť v úniku čakajúc na povel zo sprievodného vozidla. Vo vysielačke zapraskalo, ozval sa Johan a dal nám zelenú. Náš dvojčlenný pelotón nastúpil a každým kilometrom sťahoval stratu. Dostali sme ho pár sto metrov pred cieľom (čítaj bufetom:). Balík ho pohltil a vypľul na konci. Raz darmo, sila kolektívu je sila kolektívu :)
Thursday, August 16, 2007
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
No comments:
Post a Comment